Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Dubník 2012
Dubník 2012

Dubník 2012 Lokalita Dubník sa nachádza na spojovacej ceste medzi obcami Červenica a Zlatá baňa. Je bližšie k Červenici. História týc [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Niagara Falls v noci
Niagara Falls v noci

Niagara Falls v noci Voda bola všade! Mierny vánok roznášal jemné kvapôčky vody navôkol. Soviak si vybral svoj Batman plášť, ktorým stra [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Muránska planina v zime, Slnečná Mochnatá


Predchádzajúce časti:


Slnko, hneď ako vykuklo spoza vrcholcov stromov, ožiarilo všetko navôkol. Sneh sa prekrásne jagal v mrazivom vzduchu. Silu slnka som si uvedomil neskoro, až podvečer. Ale o tom až neskôr.

Studňa na Muránskej planine

Na Studni bola neporušená snehová pokrývka, sem tam prerušená dlhými líniami tiahlych stôp lesnej zvery.

Východ slnka na Studni na Muránskej planine  Vykukujúce slnko na Studni na Muránskej planine

Zabočil som k prvej poľovníckej chate. Na jej verande som sa zložil. Vybral som statív, fotoaparát som už mal zavesený okolo krku a šiel som sa kochať. KOCH-KOCH.

Došiel som k hríbiku, kde som sa dozvedel, že do sedla Sitárovo je asi pol hodinu. Dnes som mal v pláne nocovaťna Voniacej, no nebol som výrazne viazaný na miesto nocľahu. Takže kam ma dnes nohy dovedú, tam budem nocovať.

Ranný odpočinok na zasneženej Studni na Muránskej planine  Cencúle na provizórnej stajni na Studni na Muránskej planine  Provizórna stajňa na Studni na Muránskej planine

Nikde som sa neplašil, ale tie včerajšie kilometre som cítil v nohách. Rozhodoval som sa kam pôjdem. Cez sedlo Sitárovo k horárni Klátna a potom? Prespať by som mohol vo vagóne na Pätine alebo v kolibe na Randavici prípadne vyšľapať si hore cestu po žltej na Nižnú Kľakovú.

Nemal som chuť plašiť sa a teperiť sa kade tade, najmä po tých pár kilometroch zo včerajška. Idem sa kochať!

Ja na Studni na Muránskej planine  Slnkom zaliate lúky na Muránskej planine

Pri hríbiku som urobil pár ilustračných fotiek, ináč to nazvať neviem. Slnko, sneh, ihličnany, jednoducho celé okolie bolo véééľmi fotogenické. Dokonca aj cencúle, ktoré viseli zo strechy provizórnej stajne. Zdržal som sa asi hodinu. Ešte jeden posledný pohľad na Studňu a fotka, ktorá zachycuje moje stopy začínajúce, či končiace niekde v diaľke.

Muránskymi lúkami

Opäť som prechádzal zasneženými lúkami. Bol veľmi pekný deň. Mrzlo, ale slnečné lúče hriali. Biely sneh bol ešte belší. To však je už skoro ako z reklamy na zubnú pastuAko z reklamy. Slnečné lúče sa od snehovej prikrývky lúk odrážali ako od gigantického zrkadla.

Krém na opaľovanie? Načo?

Spomenul som si na slová mojej manželky Janky, ktorá mi pripomínala, aby som si zobral krém na opaľovanie.

Zasnežená lúka pod Ostricou, Muránska planina  Na ceste k Mochnatej, Muránska planina

Pamätám si presne, čo som jej odpovedal: „Načo? Veď budem mať šatku na tvári. Aby mi nepopukali pery mám pomádu. Načo krém?“ Keby ma bolo aspoň napadlo dať si tú pomádu na nos. Pomáda mala totiž ochranný faktor 10.

Zachádzka na Mochnatú

Šinul som si to pomalým krokom a vychutnával krásu okolitej prírody. Prechádzal som hlbším snehom, ktorý však ani tentoraz nebol na snežnice.

Jagavé konce konárov, Muránska planina v zime  Veľmi malé "pahorkatiny", Muránska planina v zime

Šiel som po lesnej ceste, ktorá sa kľukatila tu i tam, až som si uvedomil, že už nie som na značke. Vlastne bol som, ale na bežkárskej. Čo už? Na ceste nebola žiadna lyžiarska stopa, tak som dúfal, že bežkári ma nebudú preklínať. Pokračoval som ďalej.

Cesta celý čas stúpala, plazila sa mierne do kopca. Na jednom mieste sa mi pootvoril výhľad na hrebeň Nehova a v pozadí sa vynímal zasnežený hrebeň Nízkych Tatier. Na okolitých jedličkách vytváral sneh zaujímavé sochárske kreácie.

Spálený nos

Nos som si už trocha cítil. Bol citlivý na dotyk, keď som fotil nejaké tie selfíčka, tak som to aj videl. Neprirodzene červený nos. Na každej jednej fotke.

Výhľad na Nehovo a Nízke Tatry, Muránska planina  Príroda sa zahrala na sochára, materiál SNEH, Muránska planina  Malý medzi veľkými, Muránska planina

Samozrejme aj kamoši neskôr komentovali fotky:

  • Novis: Pekná fotka, len tam zavadzia nejaký ksicht s veľkým nosom.
  • Johnny: Ja na tvojom mieste by som sa už do vianočnej gule nepozeral.

A tak podobne.

Mochnatá

Vedel som, že niekde tu by mala byť ďalšia kolibka zvaná Mochnatá. Už som sa jej nevedel dočkať. Vyšiel som na ďalšiu lúčku a zazrel som ju. Prišla ako na zavolanie.

Bola na severnej strane lúky a slnko sa do nej svojimi lúčmi mocno opieralo. Keď som prišiel blízko, cítil som sálavé teplo, ktoré kolibka vyžarovala.

Kolibka na Mochnatej, Muránska planina  Koliba na Mochnatej, Muránska planina

Bola to klasická kolibka bez dverí, rovnaká ako pri Cigánoch. Vo vnútri bola prichystaná kopa raždia. Niekedy to dokáže zachrániť život. Naokolo stien boli laviceZložil som sa a vybral som si svoj obed. Skorý obed, veď bolo len 11.00 h. Spolu s obedom som si vybral kúsok karimatky. Lavica, napriek tomu, že bola ožiarená slnkom bola studená.

Vybral som si také miesto, aby slnko, ktoré nakuklo dnu, ma príjemne hrialo. Bunda šla dole a vyvesil som ju pekne vonku na slnko, aby aspoň trocha obschla.

Nakoniec som vyšiel vonku aj ja a slnko spolu s mojou čiernou mikinou urobilo divy. Musel som sa však pravidelne otáčať, aby som sa ohrieval zo všetkých strán. Zapíjal som zmrznutý rožok horúcim čajom.

Zvnútra ma zahrieval čaj a zvonka zas slnko. Krásna príroda okolo, čo viac si priať?

Cesta za nosom

Odpočinul som si, najedol, napil. Kam ďalej? Vybral som mapu a dumal som. Okolo Kľaku na Nižnú Kľakovú? Ďalej po lyžiarskej trase? Veď by ma bežkári ukameňovali, napriek tomu, že som nikde žiadnu bežeckú stopu nevidel. Rozhodol som sa, že sa vrátim späť na červenú a to najkratšou cestou.

Lúka pod Kľakom, späť na červenej značke, Muránska planina v zime  Siluety ihličnanov, Muránska planina

Snehu bolo tak akurát. Dostatok na tlmenie kroku, zase nie tak veľa, aby som nevidel popadané konáre a stromy. Zišiel som dole na červenú značku.

Potom mi napadlo, že som mohol pokračovať po diagonále, aby som sa vyhol stúpaniu, ktoré ma tým pádom ešte len čaká. Stúpanie prišlo. Slnko sa zas stihlo posunúť o hodný kus k západu.

Vyhliadka nad Hrdzavou dolinou

Došiel som k výhľadu nad Hrdzavou dolinou. Slnko v plnej sile. Keďže som chcel fotiť a vyhliadka je orientovaná juho‑západným smerom, tak slnko mi tentoraz v zábere zavadzalo.

Napriek nepriaznivým svetelným podmienkam sa mi podarilo urobiť pár záberov. Viditeľnosť bola priemerná, videl som náprotivné kopce a aj tie o niečo ďalej. Aby som bol viac konkrétny: Kohút, Klenovský Vepor, kúščik zo Stolice, Býkovo, Drahovú, Poľanu.

Teoreticky som mohol dovidieť aj na vrchol Tokaji hegy (HU), ktorý je vzdialený až 128 km. Samozrejme videl som aj lúku na Nižnej Kľakovej.

Jagavé ľadové diamanty

Obzeral som sa okolitou krajinou. Nabral som smer na Nižnú Kľakovú. Celodenné slnko topilo sneh na konároch ihličnanov a mráz kvapôčky vody na končekoch ihličia premenil na priehľadné ľadové guľôčky. Nízke lúče slnka zmenili každú jednu zamrznutú kvapku vody na trblietajúce sa kryštáliky. Nádhera!

Vyhliadka nad Hrdzavou dolinou, v diaľke Poľana, Vepor, Muránska planina  Vyhliadka nad Hrdzavou dolinou, v diaľke Kohút a kúčšik Stolice, Muránska planina

Vyšiel som na lúky povyše Nižnej Kľakovej a už mi zostávalo prejsť len strmšiu časť na samotnú lúku pri turistickej útulni. Tu som, na vlastnom zadku, otestoval tlmiaci účinok snehovej vrstvy. Jednoducho som hodil sebou o zem. Pod snehom stekala voda, ktorá sa premenila na ľad. Tlmiaci účinok snehu som pre istotu vyskúšal dvakrát.

Ostávam na Nižnej Kľakovej

Lúka na Nižnej Kľakovej bola zaliata slnkom. Zo strechy poľovníckej chaty stekala voda. Prvé, na čo som pomyslel : Paráda, aspoň si naberiem vodu

Voda tiekla cícerkom z okapu vo výške okolo 2,5 m. Zložil som sa v útulni a už som vedel, že dnesďalej nejdem.

Mohol som síce zájsť až na Voniacu, čo bolo tak 9 km a asi dva a pol hodiny chôdze. V lete. Teraz bolo 13:30 h., tak okolo 17:00 h. by som mohol byť na Voniacej. Nemal som však žiadnu chuť dôjsť znova za tmy. Aspoň si v kľude naberiem vody, uvarím si niečo dobré.

Naberanie vody na Nižnej Kľakovej

Vybral som sa k poľovníckej chate, kde z okapu čurčila voda. Predstavil som si ten sajrajt, ktorý je v okape, cez ktorý preteká roztopená voda z plechovej strechy chaty. Po prevarení hádam bude dobrá a ušetrím plyn, ktorý by som inak potreboval na roztápanie snehu.

Plán bol taký, že kým sa mi bude zbierať voda do fľaše, tak si pripravím ležovisko, nazbieram drevo a tak. Plastovú fľašu som chcel dať dole na zem, aby mi do nej tiekla voda.

Vyhliadka nad Hrdzavou dolinou a jagavé slnko, Muránska planina   Slnkom zaliata zasnežená jedľa, Muránska planina  Slnečné ihličie na ceste k Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Tento môj plán kazil vietor, ktorý sem tam jemne zafúkal. Stačilo to na to, aby sa cícerok vody z okapu trieštil, čím sa voda nedostala do úzkeho hrdla fľaše. Ha, toto vyriešim jednoducho!

Koniec šnúry som obmotal okolo menšieho kameňa a vyhodil som ho do okapu, tak mi voda začala stekať po šnúre rovno do fľaše. Toto je skvelé riešenie! Áno, ale len v prípade, ak nie je mráz. Napriek tomu, že svietilo slnko, voda na šnúre mrzla a nestekala do fľaše, ale vytvárala ľadové krusty na samotnej šnúre.

Nič iné mi nezostávalo, len zdvihnúť hore fľašu a udržať hrdlo tesne pod okapom. Voda tiekla cícerkom a fľaša sa plnila veľmi pomaly. Vytáčal som sa smerom k slnku, predsa len trocha hrialo (zasa som zabudol na to, že nemám opaľovací krém).

Lúka nad Nižnou Kľakovou, Muránska planina  Lúka na Nižnej Kľakovej s turistickou útulňou, Muránska planina

Sem tam som stratil pozornosť nad hrdlom fľaše a voda stekala po fľaši rovno na moje ruky a pod oblečenie. Voda bola fakt studená. Bŕŕŕ. Neskôr mi napadlo, že termoska má o niečo širšie hrdlo, čo bude určite lepšie. Nakoniec som nabral vodu do fľaše, termosky aj do echa.

Chvíľu to trvalo, ale mal som tekutú vodu. Musel som si však švihnúť, lebo voda, ktorú som nabral ako prvúzačínala mrznúť. Priamo vo fľaši sa vytváral ľad.

Večierka

Po včerajších skúsenostiach s plynovou kartušou som ju najprv zahrial rukami a chytila na prvý šup. Prevaril som si dostatok vody na čaj, doplnil som si tekutiny. Zjedol som polievku, mäso s cestovinou. Fľašu s teplou vodou som šupol do spacáka, aby som aj ráno mal dostatok tekutej vody. Do termosky som nalial horúcu vodu, zabalil ju do do šatky a dal do batohu.

Lúče zapadajúceho slnka pozlátili celú Nižnú Kľakovú, Muránska planina  Posledné minúty zlatej hodinky na Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Slnko sa čoraz viac skláňalo k obzoru a mraky zakrývali oblohu nad mojou hlavou. Šerilo sa. Svetla bolo čoraz menej a menej a obloha bola zatiahnutá. Zrazu sa celá luka na Nižnej Kľakovej ocitla v zlatej žiare zapadajúceho slnka. Krajšiu večierku som si želať ani nemohol.

Západ slnka

Mrazivá teplota (mínus 13 stupňov Celzia) na Nižnej Kľakovej, Muránska planinaNad hlavou som mal husté mraky, ktoré neveštili nič dobré. Spod mrakov na západe vykuklo slnko, ktorého skoro vodorovné lúče ožiarili svojím zlatým svetlom celé okolie útulne. Spravil som zopár záberov. Nemal som čas na rozkladanie statívu. Oku lahodiaci moment môže čochvíľa skončiť. Pár selfíčiek, kde vynikal najmä môj spálený nos. Podarilo sa mi zachytiť posledné minúty zlatej hodinky. (Vysvetlenie tu)

Spánok

Slnko zapadlo. Tma bola čoraz väčšia. Začal poletovať sneh. Zaliezol som do spacáka a dúfal som, že keď sa zobudím nebude ma čakať metrová nádielka nového snehu. Aj keď v kútiku duše som to aj chcel, veď som sem prišiel najmä kvôli snehu.

Chystal som sa na spánok. Veď, čo iné som mohol robiť? Bola tma, nikde ani živej duše a mráz zachádzal až za nechty. Aspoň sa vyspím. V spacáku som mal vodu, posledný rožok a plynovú kartušu. Ale kam dám svoje nohy? Kartuša šla von, rovnako aj rožok.

Táto noc bola mrazivejšia ako predchádzajúca, ale nebol som až tak vyčerpaný. Tých pár mínusových stupňov navyše som nevnímaltak hrozivo.

Koľko stupňov vlastne bolo na Nižnej KľakovejVyspal som sa do ružova? Napadol meter nového snehu? To sa dozvieš až v ďalšom pokračovaní.

 

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Muránska planina v zime, Mrzne, stále mrzne

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť