Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Čierna hora - Javornícka poľan...
Čierna hora - Javornícka poľana

Čierna hora - Javornícka poľana Na tento tramp sme sa dôkladne pripravili. Čo sa týka ošatenia aj muziky. Šaty si každý nabalil až - až.  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Novoročný výstup na Šimonku...
Novoročný výstup na Šimonku

Novoročný výstup na Šimonku Konečne ustúpilo sychravé a na december veľmi teplé počasie. Už som mal naozaj dosť tej hmly, neustáleho pad [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Muránska planina v zime, Dolinou Trsteníka


Zima, zima tu je, sniežik poletuje. Stromy, bielym i na Muránskej planine zahaľuje. Teploty mali byť pod -10 °C, teda bol najvyšší čas vychystať sa niekam do prírodyZabezpečil som si snežnice (ďakujem Slavo!), zašil potrhaný batoh, zbalil som ho a už som sa viezol. Šíny ma doviedli až do Červenej Skaly.

Zima

Pravá nefalšovaná zima. Aj výpravca vybehol von len v saku, veď nebude predsa vonku stáť dve hodiny. Napriek tomu som videl ako sa jej trasie celé telo a drnkocú zuby.

Vybavil som ešte jeden súrny telefonát z práce. Poobliekal som sa, do rúk som vzal turistické palice, ktoré som odložilo tri dni.

"Šíny" ma doviedli až do Červenej Skaly, Muránska planina  Pohľad na Kráľovu hoľu z doliny Trsteníka, Muránska plania  Turistický smerovník "Salašná" v doline Trsteníka, Muránska plania

Vyrazil som najprv len k hríbiku (turistický smerovník), ktorý je hneď pri ceste 66, (U. S. Route 66) ktorá spája Poprad s Breznom. Tam som sa dočítal, že na Šindliarku to bude trvať len 2 hodiny a 25 minút. Ha, ľavou zadnou.

Po skúsenostiach z minulých zimných vandrov som bol skeptický k časovým údajom, ktoré sú uvedené na tabuliach. Ešte, ako tak v lete, ale v zime? Určite nie!

Už som to tu niekde písal, že tie časy merajú mladí ľudia, bez batohov, plný sily a elánu. Nereálne časy sú na tabuli v Slanských vrchoch (Hanušovské sedlo – Javornícka poľana), za 35 minút to je nereálne zvládnuť. Rovnako aj v Slovenskom raji (Letanovský mlyn – Kláštorná roklina ústie) za 28 minút, akurát tak behom.

Aj tak som si povedal, že sa nebudem plašiť, veď mám celý deň. Ale aj to je relatívne. Je predsa Zima a Slnko zapadá skoro, okolo 16.00 h. V lete by som mal ešte dobré 4 hodiny k dobru.

Priemyselným parkom

Prístup do doliny Trsteníka je cez miestny kameňolom. Prešiel som železničnú trať, Hron, rampu. Ocitol som sa uprostred miestnej priemyselnej zóny, kde ma štekaním vítal strážny pes. Našťastie bol uviazaný na reťazi.

Kone v doline Trsteníka, Muránska planina  Táborisko na začiatku doliny Trsteníka, Muránska planina

Neverím, že by som mu dokázal utiecť s batohom na chrbte. Pravdu povediac ani bez batohu by som to asi nedokázal.

Na ceste

Na zasneženej ceste sa ostro vynímali koľaje, ktoré zanechali nejaké nákladiaky, ktoré mali na jednej náprave štyri pneumatiky. Podľa stôp nezistím, či to bolo na prednej alebo zadnej náprave. Napriek tomu s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, dám ruku do ohňa, že to bolo na zadnej náprave.Pravdepodobnosť blížiaca sa k istote.

Stopy po pneumatikách boli široké tak… Tak akurát na figu. Jedna stopa bola úzka na obidve nohy. Ak som chcel využiť aj druhú stopu, tak tá bola na normálnu chôdzu, široká. Tak som šiel tam, kde to bolo práve najlepšie.

Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách z doliny Trsteníka, Muránska planina  Kráľova hoľa, detail z doliny Trsteníka, Muránska planina

Po pravej strane sa rozprestieral ohradený pozemok, kde boli voľne sa pasúce kone. Keďže bol sneh pásli sa na sene, ktoré im tam gazda pripravil. Slnkom osvetlený svah bol v ostrom kontraste s tmavým údolím, ktoré ešte bolo v tieni.

O niečo ďalej bolo miesto na táborisko. S ohniskom, prístreškom, aj lavicami. Teraz v zime bolo všetko pod snehom, okrem miesta pod prístreškom. Za mnou sa vynímala Slnkom ožiarená majestátna Kráľova hoľa aj s Kráľovou skalou.

Salašná

Minul som hríbik Salašná. Dočítal som sa, že k Šindliarke to je niečo menej ako dve hodiny. Teda hodina a 55 minút po žltej turistickej značke. Po zelenej to bolo o niečo viac. Dve a pol hodiny. Mne to po žltej trvalo aj s odpočinkami 4 hodiny a 20 minút, ale ako vravím neponáhľal som sa. Šiel som po žltej značke, aby som sa pri Šindliarke znova napojil na zelenú.

Vykukujúce Slnko v doline Trsteníka, Muránska planina  Stopy pneumatík na zasneženej ceste v doline Trsteníka, Muránska planina

Na rázcestí sa stopy pneumatík odplichtili doprava a ja som pokračoval priamo. Dolinou Trsteníka.

V lese

Ocitol som sa v lese na ceste, kde už neboli žiadne viditeľné stopy po pneumatikách. Vyjazdené koľaje boli zapadané snehom, ktorého bolo tak do 10 cm. Nielen koľaje, ale všetko navôkol bolo zasypané snehom. Bol mráz , preto bol sneh sypký, práškový. Aspoň sa lepšie chodilo a bez snežníc! Snežnice som mal. Pre istotu.

Sneh sa usadil na ihličnanoch a idylicky dotváral okolitú zimnú atmosféru. Stále som bol v tieni, lebo okolité kopce mali výšku nad 1 000 m. n. m. a nedovolili Slnku preniknúť až na dno príkrej doliny.

Prvá kolibka v doline Trsteníka

Spomedzi zasnežených koncov konárov sa vynorila ostrá hrana strechy. Bola to strecha kolibky na začiatku doliny Trsteníka. Aspoň si trocha odpočiniem v suchu. Skoré bolo moje nadšenie. Keď som prišiel bližšie zistil som, že dvere do kolibky sa dajú otvoriť len na 20 cm. Zem pred dverami bola zamrznutá a nedovoľovala otvoriť dvere. Akurát som vopchal fotoaparát dovnútra a vyfotil som vnútrajšok.

Jedna náprava štyri pneumatiky v doline Trsteníka, Muránska planina  Črtá sa strecha kolibky v doline Trsteníka, Muránska planina  Prvá kolibka v doline Trsteníka, Muránska planina

Klasická drevená konštrukcia so sedlovou strechou s dymovodom. Podlahu tvorí udupaná hlina vysypaná štrkom, po celej pravej strane je lavica. Ako núdzový prístrešok pred nepriazňou počasia je to výborné. Odpočinok sa nekonal, tak som pokračoval ďalej.

O niečo vyššie bolo odpočinkové miesto so stolom a lavicami, ktoré však boli pod dobrou vrstvou snehu.

Kolibka v doline Trsteníka, Muránska planina  Sedenie - lavice, stôl v doline Trsteníka, Muránska planina

Modrá obloha nad mojou hlavou provokovala, rovnako ako slnkom zaliate južné stráne kopcov, pod ktorými som prechádzal. Sem tam vykuklo slniečko spoza kopca, aby sa zasa mohlo schovať.

Druhá kolibka v doline Trsteníka

Došiel som k záveru doliny Trsteníka, kde bola priestranná lúčka. Ako prvé som si všimol veľký senník, ktorý bol pod vysokým ihličnanom. Až keď som vyšiel spoza zákruty som zaregistroval učupenú kolibku.

Zamieril som k nej a tentoraz sa dvere dali otvoriť. Konečne som si zložil z pliec batoh, ktorý mal dobrú váhu. K váhe batohu pridali svoje aj snežnice, ktoré som vláčil zo sebou. Je lepšie byť pripravený ako zaskočený.

Druhá kolibka v doline Trsteníka, Muránska planina  Ja vo vnútri kolibky v doline Trsteníka, Muránska planina

Kolibka obdobnej konštrukcie akoprvá. Sedlová strecha s dymovodom. Podlaha bola vystlaná senom, asi z neďalekého senníka. Vybral som termosku s čajom, pod zadok som si dal seno z podlahy, predsa len to je teplejšie ako drevo, z ktorého je lavica.

Zjedol som dve tyčinky, jednu ovsenú a druhú orieškovú, ktoré mi spolu s čajom doplnili energiu na ďalšiu cestu. A veru potreboval som ju!

Hore, stále len hore!

Potok Trsteník pramenil vpravo v jednej z bočných dolín a ja som vydal hore. Lesná cestaskončila, aspoň sa to tak zdalo. Stúpal som širším priesekom, zmiešaným lesom. Po krajoch cesty boli sprvoti holé kmene a konáre listnatých stromov, ktoré neskôr nahradili mladé ihličnany.

Poľovnícky posed na severnej stráni hrebeňa pri Prostrednom vrchu v doline Trsteníka, Muránska planina  Prvý prekonaný horizont v závere doliny Trsteníka, Muránska planina  Všetky cesty vedú k Veľkej lúke, dolina Trsteníka, Muránska planina

Prešiel som cez prvý horizont, aby som zistil, že ma čaká ešte jeden. Zabočil som doľava. Už len menší kopček. Ocitol som sa na priestranstve s kríkmi a mladými stromami. Stredom viedla cesta, ktorá bola označená ako lyžiarska trasa. Cesta viedla, čím ďalej, tým viac na východ, čo sa mi nepáčilo.

Mal som dôjsť na Veľkú lúku a tá by mala byť na západe. Vybral som mapu. Utvrdil som sa v mojom presvedčení, že idem zlým smerom. Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré, aj tát zachádzka.

Nad Veľkou lúkou

Zvolil som si prvú vhodnú zvážnicu, ktorá smeroval západným smerom, teda smerom k Veľkej lúke. Veď čo, kde inde by som sa mohol dostať? Smer som mal dobrý a po pár stovkách metroch sa mi už medzi stromami začala jagať Veľká lúka.

Planina nad Veľkou lúkou, Muránska planina  Menšia planina nad Veľkou lúkou, Muránska planina

Prekvapilo ma ako som vysoko. Celú Veľkú lúku som mal ako na dlani. Stromy mi nezavadzali vo výhľade. Na lúke boli zreteľne viditeľné stopy po snežnom skútri.

Už len sa dostať dole. Ale ako? Priamo pred sebou som mal hustú mladinu, cez ktorú sa mi nechcelo predierať. Naľavo, kam by ma viedla zvážnica, by som sa určite dostal na asfaltku, ktorá vedie z Veľkej lúky do sedla Javorinka. Potom by som sa však musel dostať znova späť, čo sa mi veľmi nechcelo.

Vydal som sa doprava, mierne do kopca, aby som sa dostal späť k značke. Snáď nájdem nejaký vhodnejší priechod na Veľkú lúkuPriechod na Veľkú lúku som nenašiel, ale zato som zišiel do doliny, kde viedla žltá turistická značka. V doline bol veľký senník, ktorý bol napchatý senom.

Tentoraz musím pochváliť tých, ktorí sa starajú o zver. Všade dostatok sena, sem tam aj nejaké tie jablká. Trocha nesúhlasím s posedmi, hneď oproti krmelcom, no ak slúžia len na pozorovanie zveri, tak nemám námietky.

Veľká lúka

Došiel som na kraj Veľkej lúky. Zložil som si batoh z pliec. Slnko pieklo, sneh na Veľkej lúke bol ako obrovské zrkadlo. To ako veľmi pieklo Slnko som si uvedomil, až keď sa mi o tri dni začal lúpať nos. Trocha som si odpočinul.

Veľká lúka sa jagá pomedzi stromy, Muránska planina  Veľká lúka v celej svojej zimnej nádhere, Muránska planina

Tu bol zašití aj hríbik, ktorý ma viedol zase len hore k Šindliarke. Lúka bola ohradená elektrickým ohradníkom a cesta viedla hneď popri ňom. Už som sa blížil k budovám, kde som jasne rozoznával koňa i psa. Pravda, psa som už počul hodnú chvíľu.

Značka sa mi niekde stratila. Vedel som, že mám ísť hore, tak som sa tade aj vydal. Príkro hore. To všetko len kvôli tomu, aby som sa potom mohol vrátiť späť. Nejako sa mi nepozdávala dolina, ktorou som sa štveral hore. Zadychčaný som sa vrátil späť. Jasne, sekol som sa o jednu dolinku.

Ten správny výstup začína pri vodojeme. Zase príkro hore. Kašlem na to! Zhodil som zo seba batoh. Je čas obeda! Obed pozostával zo značne podchladeného rohlíka a horúceho čaju z termosky. Pochutnával som si na rohlíku a sledoval dianie na Veľkej lúke.

Nad Veľkou lúkou, bočná dolina s žltou turistickou trasou a senník, Muránska planina  Budovy žrebčína na Veľkej lúke, Muránska planina

Po zasneženej asfaltke premávali autá a mňa prišiel pozrieť miestny Dunčo. Vrtel chvostom asi sa tešil, že niečo dostane. Ale ako sa hovorí: Kto neskoro chodí sám sebe škodí. Rožok som mal už bezpečne zjedený a termoska už bola v batohu. Zistil, že nič nedostane, tak sa vrátil.

K Šindliarke

Ja som sa vydal hore prudkým kopcom smerom k Šindliarke. Našťastie prudký kopec bol len chvíľu, neskôr sa značka stáčala doprava. Pokračoval som mierne hore po vrstevnici. Šiel som síce stále hore, ale už nie tak prudko.

Predátor z Veľkej lúky, Muránska planina  Cesta k Šindliarke vedie naľavo, Muránska planina

Ako tak som rozchodil kŕče, ktoré som znova chytal do krajčírskeho svalu. Bol som hore v sedle, kde pofukoval poriadny vetrík. Pocitovo teplota prudko klesla.

Zbadal som drevené ohrady, ktoré ma doviedli k zelenej značke. K tej zelenej značke, s ktorou som sa rozlúčil pri Salašnej. Žltá tu končila a ďalej pokračovala len zelená turistická značka.

Stopy predátora

Zelená ma viedla dole hustou ihličnatou mladinou. Moju cestu prekrížili stopy zvieraťa. Stopy neboli veľmi zreteľné kvôli vetru, ktorý ich čiastočne zafúkal. Boli veľké, určite patria nejakému nášmu predátorovi. Prvé čo mi napadlo, že to je

To akému zvieraťu stopy patrili sa dočítaš až v pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.Muránska planina v zime, Mrazivá noc

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť