Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
V oblakoch v Raji
V oblakoch v Raji

V oblakoch v Raji Zobudil ma hlasný, čoraz viac sa približujúci zvuk. Čo sa deje? Otvorím oči a žiadna zmena. Všade tma. Počujem len [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Naše začiatky
Naše začiatky

KRONIKA ZÁLESÁKOV O založení tejto kroniky sa už uvažovalo dlhší čas. Zo začiatku však chýbala iniciatíva členov Zálesáckeho klubu. T [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Cez Studňu na Poludnicu, Muránskou planinou s Biancou


Predchádzajúce časti:


Noc na Nižnej Kľakovej

Česi na Niženj Kľakovej, Muránska planinaVidel som, že v útulni na Nižnej Kľakovej niekto je. Nie niekto, ale kopa ľudí. Predpokladal som, že z nedele na pondelok už tam nikto nebude. Mýlil som sa.

Hladní Česi na Niženj Kľakovej, Muránska planinaBoli tam Česi, klub turistov z Prahy – 12 hláv. Väčšinou deti a dorast + dozor. Prišli sme k lavičkám, kde sme si zložili batohy. Dali sme sa do reči, no aspoň ja. Šli od Chaty Zámok, kde stanovali, prešli Studňu a dorazili až sem na Nižnú Kľakovú. Teda skoro istú cestu, ktorú sme chceli ísť aj my, len v opačnom smere.

Bianca medzitým stihla poprezerať každý kút lúky a zistila, že tam sú traja havkáči, ako ich my voláme. S každým jedným sa zoznámila.

Spánok

Pozrel som sa do útulne a zistil som, že zabrali celú plochu priční. Nakoniec sme sa dohodli, že nám uvoľnia dve miesta, tak aby sme boli vedľa seba a nemuseli spať vonku. Spanie sme mali vyriešené. Teraz riešiť to ostatné.

Voda

Najprv som sa musel postarať o vodu. Mali sme ešte asi pol litra vody, tak som šikovne uvaril cestovinovú polievku. Po dovarení, kým Bianca chlípala polievku, som šiel po vodu.

Balíme sa na cestu v útulni na Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Ohnisko na Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Cestou mi robili spoločnosť aj dvaja Česi, ktorým som ukazoval prameň na východ od Nižnej Kľakovej. Zbehli sme dole. Cesta niesla čerstvé stopy po konských kopytách. Boli pouvoľňované kamene, pôda rozrytá. Evidentne sa tu chodili kone napájať.

Lavice a stôl na Nižnej Kľakovej, Murásnak planina  Nový turistický smerovník na Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Došli sme k napájadlu. Staršie kovové rúry, ktoré už boli čiastočne prehrdzavené, boli vymenené. Za nové trvácnejšie – plastové. Voda vo válovoch bola trocha mútna, no z rúr tiekla dobrá čerstvá a čistá voda. Nabral som si do všetkých fľašiek (celkom 4,2 l) a vydal som sa hore. Trocha to trvalo kým natiekla voda do fliaš. Z válovov som nemal odvahu naberať, tak sme naberali len z jednej rúry. Druhá ústila rovno do válova. Bratov Čechov som nechal tam, lebo si ešte chceli nabrať vodu aj oni.

Lúka na Nižnej kľakovej, Muránska planina  Prvá jahoda na Jahodovej magistrále, Muránska planina

Po príchode na lúku som nezabudol utrúsiť poznámku o ich kondícii. Každému som tvrdil, že som ich hravo nechal za sebou. Nebola to síce pravda, no hovoriť sa to hovorilo ľahko. Nakoniec som však pravdu vyjavil.

Vodu som vyriešil. Ostávalo ešte nasýtiť naše žalúdky.

Jedlo

Zjedli sme ešte jeden puding a dal som sa do varenia mäsa, ktoré som vláčil ešte z domu – asi kilo. Mäso som doma naložil – napácoval. Počítal som s tým, že si ho budeme opekať na ražni, preto som ho narezal na väčšie kusy.

  Bianca na vyhliadke, v pozadí lúka na Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Lesným chodníčkom, Muránska planina  Kamenistým chodníčkom, Muránska planina

Česi si uzurpovali ohnisko, no nemôžem im na to nič povedať. Sami si nazbierali drevo a aj viac potrebovali oheň, lebo potrebovali nasýtiť viac hladných krkov. Bolo to aj vidno. Dovarili a na kotlík sa vrhli ako keby nejedli celý deň.

Ja som si pekne v kľude pripravil cibuľu, mäso a korenie. Všetko som v príslušnom pomere vložil do echa a nechal som nech sa to varí na variči.

Medzitým sa pri ohnisku trocha uvoľnilo miesto a ani oheň nebol taký veľký. Ideálne na opekanie syra. Syr som narezal a opýtal som sa, či si niekto neporosí. Nikto nechcel. Paráda! Aspoň viac ostaneAspoň viac ostane

Vykračujeme si lúkami Muránskej planiny  Križovatka lesných ciest na Muránskej planine

Opekali sme nad pahrebou na kocky narezaný syr. Na konci ražňa sa syr pomaly roztápal a chytal zlatistú kôrku. Nasýtili sme sa. 

Jedna kocka syra bola taká ťahavá, že sa natiahla až do pahreby. Spadol mi do ohniska, no čo už. O chvíľu vidím, že jeden detvák vyberá syr z ohniska a už ho láduje do seba. Ešte raz som sa pýtal, či si niekto neprosí, veď nemusia vyberať z ohniska polospálený syr. Tentoraz sa prihlásili traja, tak som im dal po kocke, nech si opečú a ochutnajú.

Mäso sa mi uvarilo a bolo nenormálne dobré. Zvnútra šťavnaté, ideálne ochutené, jednoducho - nebíčko v papuľke. Mäso ležalo v páci dva dni, asi to urobil svoje. Konečne som sa najedol aj ja.

Noc a ráno

Noc medzi deťmi bola taká všelijaká. Bláznili sa a pridala sa aj Bianca. Mladší rýpali do staršieho, ktorý spal v hamaku. Skončilo to tým, že zbalil hamak a šiel spať inde. Ráno ma zobudil zvláštny budíček.

Štekot psov a pravidelné cilinganie zvoncov. To som bol ešte v polospánku, muselo byť skoro. Cilinganie pomaly ustávalo, kone prešli okolo na iné pastviny. Veľká časť osadenstva útulne nemala o presune koní ani páru.

Prašná cesta na Muránskej planine  Blížime sa k Studni na Muránskej planine

Potom som sa znova zobudil. Zobudil ma drobizg, ktorému bolo jedno, či ešte niekto spí. Otvorili dvere a aj okenice na útulni, aby videli. Pustili však dnu svieži ranný vzduch. Povedal som im, aby zatvárali dvere, tak to robili a poriadne. Dvere búchali zakaždým, keď niekto vošiel, alebo vyšiel. Radšej som mal byť ticho.

Nakoniec sa to trocha ukľudnilo. Polovica z nich sa už vydala na cestu na Burdu po červenej a ďalej po modrej na Randavicu. Druhá časť si vybrala trasu po žltej na Skalnú bránu a ďalej po modrej na Randavicu. Obidve partie sa chceli stretnúť na Randavici, kde chceli aj prespať.

Odpočívame na Studni na Muránskej planine  Bianca si vegetí na Studni na Muránskej planine

Keď už ten veľký krik ustal, vstali sme aj my. To už aj tá druhá partia bola skoro na odchode. Mohli sme sa aspoň v kľude naraňajkovať. Na cestu sme sa vydali dosť neskoro. Lúku na Nižnej Kľakovej sme opúšťali o 11:18 h.

Na Jahodovej magistrále

Na Studňu to nie je ďaleko a ani trasa nie je náročná. Už pri prvom stúpaní sme objavili prvé jahody. Niektoré boli malé, niektoré väčšie. Všetky plody však mali jedno rovnaké a to chuť. Úžasnú chuť! Jahôd, vlastne papradí pribúdalo, väčšinou ich jedla Bianca, i mne sa pár kúskov ušlo. Odbočili sme k vyhliadke na skalných bralách, odkiaľ bolo vidno aj lúku na Nižnej Kľakovej. Bianca, s rešpektom pred hĺbkou, mi zapózovala.

Veget na lavičke na Studni na Muránskej planine  Prameň na Studni na Muránskej planine

Znova sme šli lesom, kde sme sa napchávali jahodami. Bolo ich dosť, len bolo potrebné sa pozorne dívať. Plody boli nízko a schované pod listami. Presvetlené kraje ciest boli ideálnym prostredím pre jahody, najmä tie, ktoré sa otvárali na juh.

Obed pri chate Lesov SR, Muránska planina  Prameň na Studni na Muránskej planine

Podával som Biance zo päť jahôd. Zjedla ich a zahlásila: „Už mi nedávaj jahody, už nevládzem“. 

  • Naozaj si už neprosíš? – odtrhol som ďalšie dve jahody a ukázal som jej ich.
  • Hádam sa ešte na dve jahody miesto nájde. – zahlásila.

Jagavé kamene

Prechádzali sme lúkami popod Kľak a smerovali sme k Studni. Už nás čakala len posledná zákruta a vtom som si to všimol. V lúčoch slnka sa na ceste trblietalo množstvo kameňov. Každý jeden kameň mal nespočetné množstvo odleskov. Pri bližšom skúmaní som zistil, že je to kremeň so sľudou – fylit. Hneď si ich začala obzerať aj Bianca. A už to bolo. Pár kameňov hneď skončilo v batohu (Mamka bude mať určite radosť z ďalších kameňov – pomyslel som si.)

Studňa

Vyšli sme na lúku na Studni na Muránskej planine. Slnko pekne hrialo, zložili sme sa na lavičke pri bývalej horárni, po ktorej zostalo len málo stôp. Pozreli sme si Ľadovú jamu (Viac o Ľadovej jame je v tomto článku). Odpočinok sme si urobili pri Chate lesov, neďaleko prameňa.

Po obede je nutné umyť riad, Muránska planina  Odchádzame z Studne na Muránskej planine

Sadli sme si na lavičky, ktoré boli vyhriate od slnka. Fááájne sa sedelo! Uvaril som rýchlu polievku a mätový čaj. Obidve nám dodali tekutiny, zjedli sme posledné rožky. Ako dezert sme si dali orieškovú tyčinku.

Natankoval som vody doplna, teda úplne-že full. Chceli sme dôjsťna hrad, veď tam je voda. Vlastne pod hradom, ale blízko. Od Čechov som sa dozvedel, že výdatnosť prameňa pod hradom je mizerná. Pre istotu budem vláčiť vodu zo sebou už odtiaľto. Veď to nie je až tak ďaleko.

Od Studne k Maretkinej, Muránska planina  Na kamenistej stráni, od Studne k Maretkinej, Muránska planina  Na kamenistej stráni plnej kvetov, od Studne k Maretkinej, Muránska planina

Štyridsaťpäť minút na Maretkinú a odtiaľ cca ďalšia hodina na Piesky k Veľkej lúke a ďalších štyridsaťpäť minút na hrad. Za tri hodiny to dáme!

Problém som videl skôr v tom, že už odbila 15.00 h., mali sme už niečo v nohách, niečo aj na chrbte a určite som ešte chcel zájsť aj na Poludnicu. Veď uvidíme, kam nás nohy zavedú.

Lesom na Maretkinú

Vykračovali sme si po lesnom chodníčku. Neskôr chodníček nahradila lesná cesta. Neďaleko Maretkinej ešte pred asfaltkou a posledným stúpaním sa v lese napravo objavilo okienko. Šiel som ho preskúmať. Jednoduchá zemlianka. Stráň sa už čiastočne vtlačila dovnútra a všetko to držalo pokope asi len silou vôle. Jeden človek, by sa snáď dokázal ukryť, pred nepriazňou počasia, ale neodporúčam.

Zemľanka neďaleko Maretkinej, Muránska planina  Odpočinok pri zemľanka neďaleko Maretkinej, Muránska planina

Vyšli sme posledné stúpanie pred Maretkinou a ocitli sme sa na OM – odvoznom mieste. Široký vyasfaltovaný pľac. Jedným smerom zákaz vjazdu cyklistom. Neskôr som si spomenul naznačku a pripadala mi veľmi zvláštna. Ešte pár desiatok metrov a boli sme na Maretkinej.

Posledné stúpanie pred Maretkinou, Muránska planina  Odvozné miesto pri Maretkinej s dopravnou značkou, Muránska planina  Posledná zákruta pred Maretkinou, Muránska planina

Výhľad z Poludnice

Odbočili sme k Poludnici, batohy sme schovali v lese. Zo sebou som zobral len statív a fotoaparát s brašňou. Cestou sme stretli rodinku, tiež s fotoaparátom, ktorí sa vracali z Poludnice. Lúčky boli rozryté prasatami, ktoré si hľadali niečo pod zub.

Horáreň na Maretkinej, Muránska planina  Výhľad z Poludnice, Muránska planina

Na Poludnici (960 m.) bola priemerná viditeľnosť. Bolo vidno Muráň, výbežok skalného brala Cigánky i Revúcu. Hore na kraji dosť fúkalo. Urobil som pár fotiek. Bianca sa statočne postavila na kraj, i keď na jej tvári bolo vidno, že to nie je pre ňu veľmi príjemné. Zráz mal úctihodnú hĺbku 500 metrov.

My a výhľad z Poludnice, Muránska planina  Ja a výhľad z Poludnice, Muránska planina

Na kraji pofukoval silný vietor, nepríjemné však boli nárazy, ktoré dokázali s človekom zalomcovať.

Ďalej na Muránsky hrad?

Cestou späť sa neprihodilo nič zvláštne. Dokonca aj batohy som našiel tam, kde som ich nechal. Došli sme zasa späť na Maretkinú k horárni. Odpočívali sme. Ja som si obzrel budovy a zašiel som aj k poľovníckej chate Maretkinú. Chata sa mi páčila, pekná s upraveným okolím a čiastočne aj schovaná pred zvedavcami.

Odpočinok pri horárni Maretkiná, Muránska planina  Poľovnícka chata na Maretkinej, Muránska planina

Kým ja som obzeral okolie, Bianca strážila batohy. Po návrate mi referovala, že prešli dve autá a obidve smerom dole. Teda tým smerom, kde bol dopravnou značkou zakázaný pohyb cyklistov s upozornením, aby nerušili pastviny zvery.

Neverím, že by autá prešli len pár metrov a potom by zastavili pred touto značkou. Potom mi to prichádza komické, keď cyklisti nemajú povolený vjazd, aby nerušili zver a autá môžu. Kto robí väčší hluk? Auto alebo cyklista?

Bolo 17.13 h., ísť na Muránsky hrad? Ešte dobré dve-tri hodiny a tam čo? Nakoniec sme sa rozhodli, že ostaneme tu na Maretkinej. Bolo tu aj ohnisko, viac menej krytá veranda, ktorá nám poskytovalo ochranu aj pred prípadným dažďom.

Noc na Maretkinej

Nazbieral som drevo, ktoré som nalámal a už horel ohník. Dojedli sme posledné dva sáčky pudingu, do ktorého sme dalijednu jedinú malinu. Spodok sa mi trocha prichytil, tak som sa aspoň mal na čo vyhovoriť, keď Bianca zbadala v pudingu trocha tmavšie hrudky. To je časť z maliny!

Kreslenie ohňom poľovnícka chata na Maretkinej, Muránska planina  Blčiace plamene pri poľovníckej chate na Maretkinej, Muránska planina  Ohnisko pri poľovníckej chate na Maretkinej, Muránska planina

Mali sme ešte plno jedla, tak sme si pochutnávali a odpočívali. Naokolo bolo plno hmyzu, ktorý si tiež vychutnával posledné lúče zapadajúceho slnka. Sem tam aj puding Sem tam aj puding.
Šero sa znieslo rýchlo. Poletujúce iskry z ohniska vytvárali na fotografiách nepravidelné ornamenty. Ešus plnený cestovinami chutil nám obom. Zadívali sme sa na hviezdy, ktoré občas vykukli spoza mrakov.

Raňajky pri poľovníckej chate Maretkiná, Muránska planina  Odchádzame zo spomienkami, poľovnícka chata Maretkiná, Muránska planina

Noc bola iná ako doteraz. Vietor ustal, všade bolo ticho, len sem tam zahúkala sova. Uložili sme sa k spánku. Zaspali sme raz dva, či to spôsobila únava, či prostredie, neviem. Bolo príjemne.

Ráno sme niečo zjedli, aby sme nešli s prázdnymi žalúdkami. Zbalili sme sa, poupratovali po sebe a vykročili smerom k Veľkej lúke. Neostalo po nás nič, a my sme svoje spomienky mali zo sebou.

Došli sme na Muránsky hrad? To sa dozvieš v pokračovaní našej dobrodružnej cesty po Muránskej planine.

Fotografie si môžeš pozrieť v doplnenej fotogalérii.V obkľúčení koní, Muránskou planinou s Biancou

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť