Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Z Telgártu do sedla Súľová
Na Prednú holicu s bicyklom, Volovské vrchy
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Pokoj v Pacifiku
Pokoj v Pacifiku

Pokoj v Pacifiku Vianoce 2010 som sa rozhodol tráviť netradične. Na konci sveta. Ak nie úplne na konci sveta, tak určite na konci Kanady, na sam [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Pieniny
Pieniny

Pieniny Trvalo to aspoň týždeň, pokiaľ sme sa dohodli o tom kam sa vyberieme cez prázdniny na tramp.

Toto si chcem prečítať

K Randavici, Muránskou planinou s Biancou


Prameň pri Závadke nad Hronom, Muránska planinaEšte som musel splniť Biance jedno prianie. Sľúbil som jej, už počas školského roka, že jej ukážem kde je Jahodová magistrála. Aj teba to zaujíma? Tak čítaj ďalej.

Už pred 24 rokmi sme podnikli prieskumnú výpravu, kde okrem iného sme objavili Jahodovú magistrálu. (Muráň alias Západné Tatry – Roháče) Odvtedy som nemal možnosť preskúmať, či aj v dnešnej dobe jej názov zodpovedá skutočnosti.

Dolinou Hronca k Stožkám, Muránska planinaNaplánoval som cestu, ktorá nemala byť extrémna, ale zato ani úplne jednoduchá. Tak akurát, 3 noci a 4 dni. Po skúsenostiach s cestovaním som sa rozhodol ísť tam radšej cez víkend a späť počas pracovného dňa.

Predsa len cestu tam si viem naplánovať. Zakúpiť si cestovný lístok, lebo viem odkiaľ a kam sa ide.

Cesta späť je však vždy vo hviezdach. Nikdy neviem, kam budú smerovať moje kroky, a hlavne, kedy tam dôjdem. Cez pracovné dni chodia spoje častejšie aj k odľahlejším miestam.

Odchod bol určený na sobotu 22. 08. 2015 o 06.15 h. vlakom. Lenže mne sa v piatok poobede akosi nechcelo baliť, tak som posunul čas odchodu na 14.15 h., veď čo? Prvý deň je len taký približovací. Dostať sa do hôr, to bol náš cieľ. Dnes nás mala čakať najdlhšia etapa našej cesty, nejakých 12 km s časom okolo 3 hodín.

Dolinou Hronca

S batohmi sme vystúpili v Závadke nad Hronom o 17.05 h. Hneď pri hríbiku (turistickom smerovníku) sme sa dozvedeli upozornenie tohto znenia:

TURISTICKY ZNAČKOVANÁ TRASA 2611
V ÚSEKU
SEDLO JAVORINY – FABOVA HOĽA – SEDLO TRI KOPCE
JE NEPRIECHODNÁ!!

Našťastie tam naše kroky neviedli. My sme mali namierené k horárni Stožky a ešte kúsok ďalej. Podľa plánu, by sme na miesto mali doraziť okolo 20.00 h.

Muránska planina od Závadky nad Hronom  Cesta dolinou Hronca, Muránska planina  Informačná tabuľa v doline Hronca, Muránska planina

Ešte nadšený z očakávaných dobrodružstiev sme rezkým krokom vyrazili po asfaltke smerom k horám, ktoré boli teda sakramentsky ďaleko. Cestou nás míňali vychádzkári, ktorí sa vracali späť do dediny. Videl som im na očiach, že sa divia, kam sme sa vybrali tak neskoro.

Mokrade v doline Hronca

Horská dolina Hronca sa tiahne od Závadky nad Hronom pozdĺž vysokých skalných brál Veľkej a Malej Stožky. Samotný Hronec vyviera pod Fabovou hoľou a postupne sa do neho vlievajú prítoky z okolitých hôr až nakoniec zaniká sútokom s riekou Hron.

Mokrade sú miestom výskytu viacerých vlhkomilných živočíchov i rastlín. Napr. Mlok karpatský (lat: Triturus montandoni), Skokan hnedý (lat: Rana temporaria ),  Ropucha bradavičnatá (lat: Bufo bufo)

Z rastlín, ktoré obľubujú vlhké prostredie nemôžem nespomenúť vŕbu konkrétne druhy: Vŕba purpurová (lat: Salix purpurea) Vŕba poppolavá (lat: Salix cinerea) a Vŕba krechká (lat: Salix fragilis). Dominantnou drevinou je však Jelša sivá (lat: Alnus incana ). Je možné sa stretnúť aj s vzácnym ohrozeným druhom Rosičkou okrúhlolistou (lat: Drosera rotundifolia).

Doliny a stráne hôr sa už odpradávna využívali na chov zvierat. Od 16. storočia nadobudlo pastierstvo také rozmery, že bol hrozbou pre zachovanie našich lesov. Do roku 1929 klesla lesnatosť územia v gemerskej časti Horehronia až o 46 %. Bolo to spôsobené typickým chovom oviec a kôz. Veľké stáda nemali na zimu dostatok krmiva, tak ich nechávali v tzv. „Mráznicaich“ - chránené miestach v lese. Zvieratá sa živili vetvičkami stromov a ich kôrou, ktoré im pastieri zoťali, tak dochádzalo k postupnej devastácii lesa.

Zdroj: Informačné tabule v doline Hronca

Na informačných tabuliach sme sa dozvedeli o živočíchoch, ktoré obývajú tunajšie mokrade, ale i vyhriate lúkyPrešli sme pár kilometrov, už som začínal cítiť batoh na svojich ramenách, ktorý bol ešte plný proviantu na štyri dni.

Nebo bolo zatiahnuté, ale nevyzeralo to na dážď. Nebolo ani teplo, ale to neznamená, že som sa nepotil. Trocha som chcel Biance uľahčiť cestu, tak som si zobral jej batoh a dal som si ho dopredu. Tak som mal dva batohy. Pravdu povediac jej mal nejakých 6 kíl. Oproti môjmu, ktorý vážil 25 kg, som to ani nepocítil. Už sme dorazili do lesa, no asfaltka stále nemala konca kraja.

Výborný stop

Míňali nás autá, ktoré smerovali do dediny. Asi z horární. Bianca sa pýtala, či by nás niekto nezobral, no autá smerovali opačným smerom. Keď som však v diaľke zazrel BMW X-kovej rady, reku skúsim. Zdvihol som ruku s palcom k nebu a vodič zastavil. Opýtal som sa, či by nás nezobral hore aspoň ku horárni Klátna alebo až k horárni Pätina. Kývol hlavou a už som nakladal batohy do batožinového priestoru. Sadol som si k nemu. Nakoniec vysvitlo, že býva v horárni Pätina a bol zaniesť robotníkov dole do dediny.

Cesta k Randavici, v pozadí Malá stožka, Muránska planina  Cesta k Randavici, v pozadí Veľká stožka, Muránska planina  Ciel našej dnešnej cesty koliba na Randavici, Muránska planina

Trocha sa posťažoval na chatu v sedle Burda. Vraj z toho urobili krčmu a nie informačné centrum. Povyzvedal sa kam ideme, keď som mu povedal, že nie do sedla, bolo všetko OK.

Zaspomínal som, ako som tu bol v máji, a videl som horára na Stožkách ako sa stará o včelstvo, ktoré má na balkóne. Vyšlo najavo, že na tom balkóne to bol on. Včelstvo má na balkóne preto, aby mu ich medvede neponičili. Nakoniec sa ponúkol, či nás nemá odviesťk horárni Stožky.

Ja s Biancou som len prikývol a boli sme radi, že sa vezieme. Pri horárni Stožky sme vystúpili. Rozlúčili sme sa s Paľom, ktorý nám týmto odvozom veľmi pomohol.

Koliba na Randavici v noci, Muránska planina  Pred koliba na Randavici v noci, Muránska planina

Pred nami bolo ešte nejaký ten kilometrík a za nami Veľká Stožka. Bianca zase chcela, aby som jej zobral batoh. Rezolútne som to odmietol. Veď ideme do kopca! A druhá vec bola, že nás už nečakala dlhá cesta.

Koliba na Randavici

Cestu sme opustili a tých posledných pár metrov sme prešli po lúke smerom ku kolibe. Malá drevená stavba s dverami a pôjdom. Pôdorys má obdĺžnikovitý cca 5 x 4 m so sedlovou strechou. Na prízemí je drevená podlaha, naľavo od dverí provizórny stôl. Napravo za dverami rebrík na pôjd. Nikto tu nebol a bolo tu relatívne čisto.

Spolu pri ohni, Koliba na Randavici, Muránska planina  Zohrievanie sa pri ohni, Koliba na Randavici, Muránska planina

Boli tu odpadky, ktoré si ľudia nevedia zobrať zo sebou. Neverím, že tých pár gramov prázdnych obalov ich až tak zaťaží.

Najprv som bol nabrať vodu, kým je ešte svetlo. Brehy neďalekého potoka boli obrastené čučoriedkami. Nemal som čas na hľadanie čučoriedok a ani dostatok svetla. Tmavé plody by mi raz dva unikli pozornosti. Narýchlo som urobil pre Biancu polievku na variči. Ja mám čas.

Pripravil som spálňu, nafúkol karimatky, rozložil spacáky. Už si len ľahnúť, spať a odpočívať. Potrebovali sme sa ešte trocha posilniť, na zajtrajšiu cestu.

Ohnisko pred chatou volalo po ohni. Blízko chaty boli pohádzané bez ladu a skladu konáre z ihličnatých stromov. Pekne som ich nalámal, pripravil základ ohňa a už sa ohník rozháral.

Noc v kolibe na Randavici

Postupne sa zotmelo. Mali sme oheň a nálada bola hneď iná. Oheň dodáva teplo, svetlo a trocha aj pocit bezpečia. Bolo chladno. Koliba bola v doline a tak studený vzduch klesal, čo bolo cítiť. Pri ohníku sme si nielen opiekli klobásky, ale sme sa aj trocha zahriali. Tma už bola poriadna. Najvyšší čas zalomiť.

Zabalili sme sa do spacákov a zaspali sme. Jedna jediná nevýhoda spania na pôjde bolo, že medzi doskami na priečelí boli škáry, cez ktoré fúkal studený vzduch. Mne ten studený vzduch nerobil problémy. Mal som spacákkuklu“, tak som si prehodil cez hlavu zodpovedajúcu časť spacáku a spal som ďalej.

Naša spálňa na kolibe na Randavici, Muránska planina  Krásne slnečné ráno na kolibe na Randavici, Muránska planina

Biancanemala detský spacák. Tiež mala  „kuklu“, ale jej bol bajočko väčší. Neotáčala sa so spacákom, ale v spacáku. Tak sa jej stalo, že hlavová časť spacáka sa ocitla pod ňou a nemala si čím chrániť hlavu. Položil som jej za hlavu, k doskám, aspoň klobúk, ktorý jej ako tak poskytoval závetrie.

Spali sme až do rána, no aspoň niekto. Niekto sa v noci zobudil na divné zvuky a niekto si vyspával až do…

Kto kedy vstal, a kto čo počul, a ako sme stretli stádo koní, sa dozvieš v pokračovaní našich dobrodružstiev, ktoré sme zažili na Muránskej planine. (Na pokračovaní sa pracuje)

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.Ku koňom cez K4, Muránskou planinou s Biancou

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť