Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Plavba do Nórska
Plavba do Nórska

Plavba do Nórska Loď spoločnosti ColorLine triedy Superspeed bola dostatočne veľká na to, aby sme necítili vlny ani na otvorenom mori. Po neja [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Slovenský raj 2012 - Smer Kláš...
Slovenský raj 2012 - Smer Kláštorisko a ďalej

Slovenský raj 2012 - Smer Kláštorisko a ďalej Pri Trstenom potoku neďaleko Letanovského mlyna ma zarazilo turistické značenie. Na hríbiku sa [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Hrdzavou dolinou


Predchádzajúce časti:


Rozlúčka s Nižnou Kľakovou

Zobudil som sa do pekného rána, bez hmly a dažďa. Vypratal som si svoje ležovisko. Snažil som sa nerobiť veľký hluk, veď bolo len 06.00 h. Nechcel som zobudiť svojich spolunocľažníkov.

Prípravy na cestu na Nižnej Kľakovej  Odchádzam z Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Preniesol som si veci k stolu, kde som si už o 10 minút začal pripravovať raňajky. Ostali mi ešte dva sáčky ochutených instantných ovsených vločiek, ktoré padli za obeť hladu ako prvé. Kým mi chladli, dal som variť ryžu a poslednú konzervu – kuracieho luncheon meatu.

Kým som čakal na dovarenie ryže urobil som pár záberov lúky na Nižnej Kľakovej. Zjedol som ryžu s mäsom (ak nejaké v tej konzerve je). Vypil som zvyšok vody, aby som nemusel zo sebou vláčiť jej ťarchu. V doline určite bude nejaká voda.

Národná prírodná rezervácia Hrdzavá

O 07.18 h. som už vstúpil do Hrdzavej doliny a začal som klesať. Nie na duchu, ale v teréne. Priesekmi v lese sa mi otvárali pekné výhľady aj na náprotivný, skalami obsypaný svah doliny. Kým som bol vysoko bolo vidnodo Tisovca, ba videl som vodnú nádrž Klenovec, ktorá je vzdialená okolo 20 km vzdušnou čiarou.

Zvážnica do Hrdzavej doliny, Muránska planina  Hrdzavá dolina, pohľad na Tisovec, v pozadí vodná nádrž Klenovec  Senník v Hrdzavej doline na Muránskej planine

Šiel som po zvážnici. Na jednom mieste neďaleko jaskyne Pod Kľakom sa turistická značka odpája od zvážnice smerom doľava a pokračuje chodníčkom v zalesnenom svahu.

Stretnutie s medveďom

Idem si kľudne v lese. Prechádzam cez les, ktorý bol v tomto mieste hustejší a zarastený mladinou. Počujem nejaký šuchot, pomyslel som si zase nejaká laň. Zvuk však bol zvláštny. Jeleň, srnec, alebo laň bežia preč a robia taký rámus, že by aj mŕtveho zobudili.

Tento zvuk bol iný, taký jemnejší, menej lomozivý. Čo bolo ešte zvláštnejšienetrval dlho. To niečo urobilo len 5-6 krokov a zastalo. Práve v tom čase som vyšiel z mladiny a pozerám sa smerom, kde hluk ustal.

Senník v Hrdzavej doline na Muráni  Senník v Hrdzavej doline na Muráni, detail

Tam bol on! Vľavo predomou vo vzdialenosti asi 50-60 metrov stál Medveď hnedý, (lat. Ursus arctos). Stál na všetkých štyroch labách bokom ku mne, s hlavou vytočenou mojím smerom. Obzeral si ma (asi či som dobre vypasený).

Zastal som, sklopil som zrak a kľudným tónom som ho pozdravil: „Dobrý deň pán medveď.“ (typ som dostal od Ďura, s ktorým som bol na Nižnej Kľakovej z piatka na sobotu). Trocha som cúvol do mladiny a vyčkával som. Uši nastražené a vnímal som každý jeden šuchot, každú jednu frekvenciu zvuku.

Medveďa som síce nevidel, ale znova som začul šuchot. Nevedel som, či ide ku mne (asi zhodnotil, že som vypasený dosť), či sa vzďaľuje odo mňa (zbytočne sa trápiť s tým človekom, veď som práve po raňajkách). Rýchlo som mrkol očkom jeho smerom. Trocha mi odľahlo, keď som ho videl ako pomaly odchádza. Sledoval som ho, až kým nezmizol za miernou vyvýšeninou. Odkráčal mierne knísavou chôdzou. Už sa ani neobzrel.

Zamknutá búda v Hrdzavej doline, Muránska planina  Povala búdy v Hrdzavej doline, Muránska planina

V minulosti som už dvakrát zazrel medveďa. Vždy to však bolo z bezpečnej vzdialenosti, cez dolinu, teda dosť ďaleko. Toto bolo iné, medveď bol blízko. Až teraz som si uvedomil, ako mi bije srdce.

Fotoaparát som mal zavesený na krku, ale verte, či nie, odfotiť ho bolo to posledné, na čo som myslel. Odfotím ho nabudúce. Odfotím medveďa nabudúce

Senníky v Hrdzavej doline

Po tomto „príjemnom“ spestrení mojej cesty dole Hrdzavou dolinou som v jednej kire (zákrute) urobil menšiu technickú prestávku a zapozeral som sa na majestátnu jedľu, ktorá tu rástla. Okolie sa trocha vyrovnalo, aby za zákrutou začala znova klesať.

Zamknutá búda v Hrdzavej doline, Muránska planina  Sedačky pod stromom, Hrdzavá dolina, Muránska planina

V závere tejto menšej doliny bol prameň jedného z prítokov Hrdzavého potoka. Pramenil priamo na turistickom chodníku. Postupne mohutnel, prešiel na ľavú stranu (pri zostupe) chodníčka.

Menšiu lúku, cez, ktorú pretekal potok, zdobil celkom slušný senník. Bol napchaný senom asi tak do polovice. Poniže bola ďalšia stavba, ktorá mala maličkú verandu a uzamknutú spodnú časť. Pôjd bol otvorený, zaprataný doskami, starou stoličkou a matracom. V prípade núdze by sa tu vyspali 4 ľudia, v prípade uskromnenia aj viacerí. Neďaleko pod košatým stromom boli sedadlá, asi vytiahnuté z nejakej Avie.

Strom rastúci na balvane, Hrdzavá dolina, Muránska planina  Robotnícka ubytovna na brehu Hrdzavého potoka, Muránska planina  Pramen pri Robotníckej ubytovni, Hrdzavá dolina, Muránska planina

Pri odbočke lesnej cesty som zaregistroval prvý náznak civilizácie. Odparkovaný škodovácky Pick-Up s rožňavskou éčevéčkou, končiacou na 04BG. Povrch lesnej cesty sa zmenil z štrkového na asfaltový.

Dojíma ma aký dokáže byť život húževnatý. Semiačka stromov sa uchytia na tých najmenej pravdepodobných miestach a veselo si rastú. Niečo také som videl pri Červeňáku alias Krváku v Slovenskom raji, kde priamo v bútľavine starého dožívajúceho listnatého stromu, sa uchytil ihličnan. Niekedy ho budem musieť ísť skontrolovať.

Presne takýto paradox som zbadal aj tu. Na balvane (priemer okolo 2 m) vyrástol strom do celkom slušnej výšky (cca 10 m). Ten balvan hádam priťahuje stromy, lebo bol nimi doslova obrastený.

Schádzal som nižšie (ešte stále som klesal). Miestami boli stráne doliny odlesnené a mladá vegetácia okamžite zaujala miesto, ktoré zostalo po stromoch.

Robotnícka ubytovňa a prameň

Dostal som sak hríbiku, pri robotníckej ubytovni, ktorý mi oznámil, že do Muráňa to mám ešte jednu hodinu a 15 minút.

 Studená voda ponúkla príjemné osvieženie, Hrdzavá dolina, Muránska planina  Upozornenia na stene budovy robotníckej ubytovne v Hrdzavej doline na Muránskej planine

Na pravej strane sa nachádzal prameň, s klasickou drevenou strieškou, drevenými schodíkmi a neodmysliteľným bľašeným hrnčekom bielej farby zaveseným na drevenom výstupku. Voda bola skvelá, studená a osviežujúca.

Neďaleko stáli štyri budovy. Na ľavej strane pekne v rade za sebou. Prvou bola murovaná obdĺžnikovitého pôdorysu, ktorá mala strechu potiahnutú rolkou s asfaltovým povrchom. Neviem akému účelu mala slúžiť (vodárnička?), bola zamknutá.

Druhá bola postavená z dreva, strechu mala z vlnitého plechu. Bola otvorená a slúžila ako dreváreň. Vo vnútri boli nahádzané odrezky, ktoré zostali pri opracovaní drevnej hmoty na píle.

Ďalšia budova bola tiež murovaná s novou strechou, s malými oknami. Na stene sa nachádzali nápisy:

ODPADKY
PO SEBE UPRACTE,
NEPATRIA DO LESA
!!!

a

OBALY PO ROPNÝCH
PRODUKTOCH
/ Pozor nebezpečný odpad /
A INÉ NEZAHADZOVAŤ !

Asi to bola samotná robotnícka ubytovňa. Cez špinavé okná som vedel identifikovať len nejakú piecku, pár poličiek, stôl.

Najzaujímavejšou budovou bola tá posledná s číslom 438. Bola to dlhá drevenica, s eternitovou strechou (asi už zmodernizovaná) Tejto budove by viac pristala klasická šindľová strecha. Problém som videl v tom, že eternit bol určite lacnejší a klasické šindleteraz vyrobí málokto. Nemyslím tie strojovo vyrábané, ktoré majú od ručne štiepaného na hony ďaleko.

Najzaujímavejšia budova pri robotníckej ubytovni v Hrdzavej doline, Muránska planina  Drevenica pri robotníckej ubytovni v Hrdzavej doline, Muránska planina

Bola to stará budova s dvoma samostatnými celkami. Ubytovacou a hospodárskou časťou. Na pôjde sa mohlo skladovať krmivo pre zvieratá. Do ubytovacej časti sa vchádzalo cez malé dvere, jedno malé okno malo výhľad na cestu. Nižšie bol vchod do maštale, ktoré už malo väčšie, dvojkrídlové dvere. Maličké podlhovasté okienka zabezpečovali „dostatok“ svetla. Prioritou však bol čo najväčší tepelný komfort, aj pre hospodárske zvieratá. Čím viac skla, tým väčšie tepelné straty.

Pod oknami boli šikmé „rebriny“ (pozri si obrázok, neviem ako sa to odborne volá) kam sa dávalo seno pre zvieratá. Kravy alebo kone sa uviazali vonku a mohli sa pokojne nažrať. Ďalšie dvere boli na spodnom konci maštale a slúžili na odpratanie hnoja. Blízka kadibudka len utvrdzovala tento fakt.

Prítoky a vodopády Hrdzavého potoka

Cesta, ktorou som kráčal sa viac a viac zarezávala do údolia. Brehy boli čoraz strmejšie a prítoky sa valili z týchto strání až z neuveriteľných výšok. Neskôr sa koryto aj údolie trocha znormalizovalo a spád nebol až taký prudký. Na tomto mieste však Hrdzavý potok prechádzal skalným prahom a na svojom toku vytváral množstvo menších vodopádov. Vodopády vytvárali sústavu vodopádov, ktoré na seba nadväzovali, radosť bolo pozerať.

Stromy na stráni Hrdzavej doliny  Dva balvany v Hrdzavej doline, Muránska planina  Vodopády Hrdzavého potoka, Muránska planina

Najviac sa mi páčilMachový vodopád, ktorý stekal z vysokej skaly a jeho drobné vetvenia vytvárali živnú pôdu pre jasnozelený mach. Z fotografií to až tak zrejmé nie je, lebo bolo čiastočne pod mrakom a bol som hlboko v doline, kde prenikalo menej svetla. Pre ľudský zrak to postačovalo, ale pre nedokonalí (v porovnaní s ľudským okom) čip fotoaparátu to nebolo práva najvhodnejšie.

Vodpády na Hrdzavom potoku, Muránska planina  Pramienky Machového vodopádu na Hrdzavom potku, Muránska planina  Machový vodopád na Hrdzavom potoku, Muránska planina

Určite mala pekný sútok s potokom, ktorý sa však nezachoval. Pri stavaní cesty vytvorili most a prirodzený sútok sa zničil. Napriek tomu i táto časť, ktorá sa zachovala, bola prenádherná.

Minul som jednu zemľanku po pravej strane, ktorá mala dômyselný uzamykací systém. Nebolo vidno žiadnu zámku ani kľučku. Jedna diera naznačovala, že toto budesprávna cesta na otvorenie. Možno stačilo vsunúť kľučku a dvere by sa otvorili ako mávnutím čarovného prútika. Možno tá kľučka je aj niekde na skrytom, utajenom mieste. Nechcel som a ani som nemal čas na hľadanie prípadnej kľučky.

Zemľanka v spodnej časti Hrdzavej doliny, Muránska planina  Hrdzavý potok v Hrdzavej doline, Muránska planina

Schádzal som čoraz nižšie a Hrdzavý potok prešiel z pravej strany na ľavú a prehrýzaval sa cez skalné prahy, ktoré vytvárali prirodzené prekážky v jeho ceste.

Skalné prahy, ktorými sa prehryzáva Hrdzavý potok v Hrdzavej doline, Muránska planina  Mostík na Hrdzavom potoku, Hrdzavá dolina, Muránska planina  Starý, rozpadávajúci sa mostík na Hrdzavom potoku, Hrdzavá dolina, Muránska planina

Minul som mostík, ktorým sa dalo prejsť na druhý stranu potoka. Videl som, že cestička vedúca od tohto mosta končí pri nejakom vodohospodárskom diele. Vzhľadom na to, že to bola len väčšia zvislá rúra s rozšíreným koncom som usúdil, že sa môže jednať o nejaký merač hladiny vody, ale môžem sa mýliť. Kto vie, čo všetko je pod zemou?

Rozštiepená skala

Po pravej strane sa objavil, tesne pri ceste skalný útvar, ktorá mohla mať tak 10-12 metrov v priemere. Zistil som o nej, že sa volá Rozštiepená skala. Ani ma neprekvapilo, že má takýto názov. Naozaj bola rozštiepená. Zvislou puklinou na dve nerovnaké polovice.

Puklina v Rozštiepenej skale v Hrdzavej doline, Muránska planina  Rozštiepená skala v Hrdzavej doline, Muránska planina  Skalný prah na toku Hrdzavého potoka, Muránska planina

Malá kultúrna vložka:

  • Učiteľka vysvetľuje deťom, že dve polovice kruhu sú navlas rovnaké.
  • Ktorá znázornená polovica je väčšia? - pýta sa Dežka.
  • Dežko mlčí.
  • Vám to zbytočne vysvetľujem, lebo väčšia polovica z vás aj tak nedáva pozor! - zakončí svoj výklad učiteľka.

Puklina mala šírku len pár desiatok centimetrov a tiahla sa naprieč celou skalou. Zhora dole, alebo (pre hádavých) sa mohla tiahnuť aj zdola hore.

Zbadal som náznak cesty, ktorá sa tiahla po ľavej strane potoka a bola zakončená pred mostom z klád, ktorý už určite pamätal lepšie časy. Prejsť sa dalo, ale opatrne a s citom pre rovnováhu.

Odštiepená skala

Zrazu som zbadal ako sa na mňa z pravej strany valí obrovská skala. Našťastie zastala tesne pri ceste, takže som mohol okolo nej prejsť relatívne bezpečne.

Vodopády Hrdzavého potoka, Muránska planina  Odštiepená skala v Hrdzavej doline, Muránska planina

Priznám sa! Možno sa nevalila, lebo na jej vrchu už začali rásť stromy. Do cesty však trčala dosť. Táto skala dostala meno Odštiepená skala, práve preto, že bola odštiepnutá od nejakého väčšieho celku. Okoloidúci, tak ako skoro všade, začali túto skalu podopierať prútikmi. Pokladám to za recesiu a pridal som aj ja svoju paličku.Recesia pri odštiepenej skala v Hrdzavej doline, Muránska planina

Muránsky areál oddychu

Koniec koncov všetko raz skončí. Tak to bolo aj s prekrásnym údolím Hrdzavého potoka a jeho vodopádmi. Len jedno ľutujem, že som nemal čas na fotografie s dlhým expozičným časom, aké som robil aj v doline Deľne pri Zlatej bani. Fotografie rozmazanej vody.

Areál oddychu pri ústi Hrdzavej doliny, Muránska planina  Ústie Hrdzavej doliny, Muránska planina  Divý mak na poli pri ústí Hrdzavej doliny

Dostal som sa na koniec, kde som narazil na relatívne udržiavané altánky aj s ohniskami, ktoré slúžili miestnym obyvateľom k oddychu. Cestou som aj stretol rodinku (mamka, ocko, babka, deti a pes) na vychádzke.

Skalná veža Tureň

Obzrel som sa. Videl som ústie spolu so strážcom doliny. Pri ústi sa nachádza 76 metrov vysoký skalný útvar, ktorý sa nazýva Tureň. Stojí pri ústí doliny ako bašta a dohliada na okoloidúcich pocestných.

Ústie Hrdzavej doliny, Tureň, 76 metrov vysoký skalný útvar  Tureň, 76 metrov vysoký skalný útvar, Hrdzavá dolina, Muránska planina

Zreteľne bolo možné pozorovať aj Mátožnú, Vrbjarku, Piliarky, Vyšný Kostelec, Tatárky, Poludnicu i Klin. Polia boli obrábané a lány obilnín sa tiahlik hranici lesa. Jednoliatu zeleň sem tam obzvláštnil, zatúlaný sýtočervený kvet Maku.

Polia v ústí Hrdzavej doliny, Muránska planina  Pohľad na Poludnicu od ústia Hrdzavej doliny, Muránska planina

Muráň

Miestny obyvatelia, či prisťahovalci, majú zmysel pre vidiecku estetiku. Veľmi sa mi páčili štýlové vtáčie búdky v tvare dreveníc, ale aj mlyny. Boli umiestnené v Hrdzavom potoku, ktorého vody neúnavne roztáčali ich kolesá.

Vtáčia búdka pri jednom z domov v obci Muráň  Vodný mlyn vo vodách Hrdzavého potoka

Sledoval som tok potoka. Zarazilo ma množstvo rýb, ktoré boli v potoku. Bleskurýchlo sa preháňali v plytkej vode. Potok ma doviedoldo centra dediny, kde sa nachádzali najdôležitejšie objekty každej dediny. Kostol, zastávka autobusu, obecný úrad a krčma.

K zastávke autobusu som došiel o 10:14 h. Z Nižnej Kľakovej mi to trvalo o trocha menej ako 3 hodiny. Podľa hríbika na Nižnej Kľakovej mi to malo trvať len 2 hodiny a 30 minút.

Krčma v Muráni

Mal som trocha času, tak som zašiel do miestnej krčmy. Škoda, že už nepečú Muránske buchty - vychýrené boli široko-ďaleko. Vždy ma fascinujú dedinské krčmy. človek tam nájde také rozličné ľudské duše, povahy. Stačí sa len obzerať a pozorovať.

Krčma v Muráni  Budova obecného úradu, Muráň

Vošiel som do krčmy, pričom som si musel otvoriť aj druhé krídlo dverí, lebo s batohom by som sa tam dostal len s obtiažami. Batoh som si ani nedal dole, foťák, stále zavesený okolo krku a už som počul:

… kľudne, urob to …, veď tu pán fotograf to odfotí a budem mať dôkaz.

Nechápal som súvislosti??? Tváril som sa unavene, vľúdne a nezapájal som sa do riešenia miestnych problémov, či problémov miestnych. Už som sa poučil.

V istej dedinskej krčme si jeden nemenovaný Stív, Steve, Ivan a Marek (jeden človek) objednal pri pulte pivo a ako sa otáčal, tak nechtiac drgol do miestneho štamgasta.
- Sorry. - odvetil Stív
- Aké sory, ta še osprevedlň ňe!- hneď na neho zrúkol miestny štamgast
- Prepáč! - vraví pohotovo.
- Aké prepáč? Poď sa biť! - a tu už skončila ľudská logika. Nevedel, čo odpovedať. Položil pivo a okuliare na pult, napol sa a očakával čo bude.
Nakoniec to dopadlo dobre. Stív nemal nejakú bitkársku povahu, je vysoký, aj nejaké svaly sa na ňom nájdu a nebol sám. Miestny zhodnotil situáciu a odvetil:
- Ta dobre, no! Nemusíš sa hneď rozčuľovať.

Hradné bralo Cigánka, Muráň

Objednal som si dve pivá, pričom ma dorazila cena. Nakoniec som sa ani veľmi nedivil. Keby ceny v miestnej krčme boli také na aké som zvyknutý z Košíc, asi by krčmárka nič nepredala. Jedno pivo som vypil od smädu, pričom krčmárke som povedal, že idem vonku. Vo vnútri bolo statočne nafajčené a nemal som chuť dýchať ten cigaretový smrad.

Krčmárka mi načapovala druhé pivo a prišla za mnou s pivom a s poznámkou: Máme tu aj dvor, kde si môžete sadnúť. Dvor bol skvelý. Uzavretý, svietilo tam slnko a nebol plne obsadený.

Na dvore bol ďalší miestny štamgast, dostatočne pripitý a tváril sa náramne dôležito. Taký typický zapárač. Synovi vysvetľoval, že aj uja zbije (ten ujo som mal byť ja), ak bude chcieť. Nechal som ho v tom. Aj keď dostane nakladačku, tak on by ich bol všetkých pobil, keby…

- Ja nepochopím… - sťažuje sa kamarát.
- Čo nechápeš? - pýtam sa so záujmom.
- Pobil som sa, poriadne som im naložil. Jedno mi však bolo zvláštne. Všetci mali dobité hánky, len ja tvár… - dodáva smutne.

Mal peniaze, tak sa všetci „kamaráti točili okolo neho. A on platil. Potom, keď už došli peniaze, vytiahol vodku z tašky a potajomky nalieval.
Kým som sledoval dej na dvore, tak mi preschla košeľa. Prezliekol som sa do cestovného. Zvyknem mať náhradné oblečenie, ktoré si šetrím na cestu domov, aby som v dopravných prostriedkoch nesmrdel ako keby som práve vyšiel z udiarne.

Cesta domov

Výškový profil prejdenej trasy, Krížom krážom po Muránskej plnineAutobus prišiel na čas, viezol ma popod Cigánku, na ktorom sa pyšne týči Muránsky hrad. Obdivoval som prácu ľudí, ktorí dokázali postaviť na takom brale hrad - Muránsky hrad.

Štatistka tejo trasy a celkovo:

Prejdených: 41,56 km
Prevýšenie: 1 692 m
Klesanie: 2 064 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého vandru.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť