Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Z Telgártu do sedla Súľová
Na Prednú holicu s bicyklom, Volovské vrchy
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Wander s Biancou v Slovenskom ...
Wander s Biancou v Slovenskom raji - Dolinou Bieleho potoka

Vander s Biancou v Slovenskom raji - Dolinou Bieleho potoka V polospánku sa niekde z pozadia predieral neprirodzený zvuk, ktorý mi vôbec nep [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Rankovské skaly 2012
Rankovské skaly 2012

Rankovské skaly 2012 Rankovské skaly sa nachádzajú v Slanských vrchoch na jeho západnej strane nad obcou Rankovce, veď ako ináč? Rozhodnutie [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Zimný vander, Muránska planina - k Pätine cez Stožky


Predchádzajúce časti: 

Rozhodol som sa, že zostanem tu v útulni Nižná Kľaková. Bol som chránený pred počasím a spať som mal v suchu. Vybalil som sa, rozložil som si spacák a dal som sa na zabezpečenie dostatku pitnej vody.

„Studnička“

"Prameň" pred chatou v sedle Nižná Kľaková, Muránska planina v zimepri príchode na Nižnú Kľakovú som som si všimol niečo ako striešku, čo mi trocha pripomínalo zakrytie nejakého prameňa. Šiel som ho preskúmať. Vybral som sa najprv bez snežníc, veď čo, to je len kúsok. Akonáhle som opustil ako tak utlačenú vrstvu snehu, už som sa začal zabárať. Zhruba po kolená. Otočka, nasadiť snežnice a znova vyraziť k „studničke“.

"Prameň" v sedle Nižná Kľaková, Muránska planina v zime

Čím viac som sa blížil k strieške, o to menej som bol presvedčený, že to bude prameň. Dorazil som. Už som si bol istý.

Bola to síce strieška, ale strieška, ktorá zakrývala smerové tabule, ktoré v snehu nebolo vôbec vidieť. Hríbik, či rozcestník bol zvalený. Asi pod ťarchou snehu. Trocha som očistil smerové tabule od snehu, ale veľa som sa nedozvedel. Videl som len vzdialenosti pre bežkárske trate.

Nič iné mi nezostávalo, len si zabezpečiť vodu iným spôsobom. Mal som varič, kde som mal nezistené množstvo paliva. Už ho bolo málo.

Nevedel som, či zostanem ešte jednu noc a ani to, že kde. Preto som chcel ušetriť, čo najviac paliva pre varič. Môže sa mi ešte zísť.

Oheň

Ranný sneh pri útulni Nižná Kľaková, Muránska planina v zimePlánoval som využiť ohnisko uprostred verandy. Chcel som len taký malý oheň, tak akurát na ohrievanie echa a roztápanie snehu.

Sedlo Nižná Kľaková žltá turistická značka, zimná Muránska planinaUž dosť dlho pršalo. Všetko bolo nasiaknuté vlhkosťou, či už do snehu, alebo od dažďa. Naokolo bolo všetko drevo vlhké a mokré. Ani som sa tomou veľmi nečudoval.

Zo sebou nezvyknem nosiť žiadne formy podpaľovačov, spolieham sa na prírodné podpaľače. Na verande, pod strechou, bolo nejaké suché drevo, ale mali dosť veľkú hrúbku a tie by som určite nezapálil. Potreboval som niečo na podpal. Kde by som si mohol zabezpečiť nejaké suché drevo na podpal?

Vyrazil som na obhliadku. Naokolo rástli ihličnany, tak som sa vybral oskalpovať ich spodné vetvy, ktoré zvyknú byť suché a dostatočne tenké. Sú výborné na podpal. Aj po takomto daždi bývajú suché. Ihličnany nesklamali a našiel som dostatok tenkého a suchého dreva na podpal.

Oheňveselo blkotal. Vytvoril som si už dostatočnú zásobu uhlíkov v pahrebe, hrubšie konáre vyschli a už aj oni vyživovali oheň. Pripravil som si miesto pre echo a naplnil som ho kopcovito snehom. Sneh sa roztopil raz dva. Určite rýchlejšie ako na variči.

Trocha mi pobyt na verande znepríjemňoval dym, ktorý nemal kam uniknúť. Napriek tomu, že veranda bola z troch strán otvorená, sa dym len krútil a unikal len bokom. Ešte dobre, že veci som už mal vo vnútri za zatvorenými dverami. Čo ma neminie, to ma neminie, tak či tak.

Ohník poskytoval dostatok tepla na roztápanie snehu, pahreba bola silná. Vtedy ma napadlo: Veď ja ešte mám jednu klobásku! Škoda ju neupiecť. Nastokol som klobásku na ražeň, opiekol som si ju a zajedal ohriatym rožkom, ktorý som si ešte ušetril.

Cesta k prameňu, popadané stromy, sedlo Nižná Kľaková, Muránnska planina v zime  Cesta k prameňu, sedlo Nižná Kľaková, Muránnska planina v zime  Muránska planina v zime, cesta k Skalnej bráne, Dvorec

Ako dezert som si dal jedny ochutené instantné ovsené vločky a večeru som mal za sebou. Neprší na mňa, je mi teplo, som najedenýjednoducho labúžo.

Roztopil som si dostatok snehu, pričom som si dával sakramentský pozor na eskimácke príslovie: „Nikde nejedz žltý sneh!Oheň už pomaly doháral. Svetla drasticky ubúdalo. Hmla, či skôr oblaky boli také husté, že mi všetko pripomínalo sivý závoj.

Dymové prekvapenie

Šiel som dovnútra, aby som si urobil ležovisko. To bolo prekvapenie! Všade plno dymu. Rozmýšľam ako sa dym mohol dostať dovnútra?

Samozrejme, vnútro nie je utesnené a škárami medzi strechou a štítom sa dym bez problémov dostal dovnútra. Ja som pre istotu zatvoril aj okenice aj dvere. Dym ľahko vošiel, no už omnoho ťažšie odchádzal.

Muránska planina v zime, Skalná bráne  Muránska planina v zime, Skalná brána ma ešte len čaká

Nastalo veľké vetranie, no veľmi to nepomáhalo, ako na potvoru vzduch sa ani nepohol. Všetko, čo viselo a tvárilo sa, že schne, bolo napáchnuté dymom. Zdalo sa mi, že veci, ktoré som mal na sebe boli menej napáchnuté dymom, ako tie, ktoré som mal zatvorené.

Noc v útulni Nižná Kľaková

Stmievalo sa. Zaliezol som do spacáku, s tým, že si aspoň odpočiniem. Znova som si natiahol budík, aby som mohol vyraziť za úsvitu.

Vyvaroval som sa chýb, ktorých som urobil minulú noc. Tentoraz som si spací úbor volil vhodnejšie. Dal som si len spodky, CG-čka som úplne vynechal, na vrch som si dal len jedno tričko s dlhým rukávom, na hlavu tenkú čiapku a šatku okolo krku. Bolo okolo 17.30 h. Zalomil som. Spalo sa mi kľudne až, kým sa neozvali fyziologické zákonitosti môjho tela.

Muránska planina v zime, pred Skalnou bránou, pohľad na Dvorece  Muránska planina v zime, rozcestník (hríbik) Skalná brána, tabule pribité o strom  Cesta od Skalnej brány k Stožkám, v pozadí Pätznácka, Muránska planina v zime

Ako býva u mňa zvykom, ak mám dostatok vody, tak to využijem. Aj tentoraz som sa pred spaním napil do sýtosti. A keď voda vošla, tak niekedy musí aj von. Vyšiel som vonku, tma! Mrholilo a aj mrzlo.

Postál som vonku pár desiatok sekúnd a taká zima na mňa prišla, až som sa striasol. Pravda, nohy som mal holé, hruď a chrbát mi chránila len tenká látka z trička. Bol som rád, že dvere sa nezasekli a mohol so znova vojsť do teplého spacáku.

Cesta k horárni Stožky, v pozadí údolie Malá Štrbková, Havránková  Cesta k horárni Stožky, blížim sa k lúke Birčiareň  Cesta k horárni Stožky, blížim sa k lúke Birčiareň, objavuje sa kúsok modrej oblohy

Zazvonil budík a už som a štveral zo spacáku. V noci som si výborne odpočinul a bol som pripravený na ďalšie kilometre, ktoré ma dnes mali čakať.

Raňajky a prípravy na cestu

Raňajky zvyknem mať sýte. Rýchlo som si pripravil čínsku polievku s cestovinou, instantné ovsené kaše a začal som si variť ryžu. Asi si všimol, že mám rád ryžu. Áno, je to tak.

Dal som si ďalší sáčok predvarenej ryže a bravčové vo vlastnej šťave. Vypil som vodu, ktorú som nepoužil. Trocha ma zarazilo, že mala zvláštnu pachuť. Mala výraznú dymovú arómu. Ako som roztápal sneh, tak je možné že sneh mi olizovali plamene a tak sa vôňa dymu dostala aj do vody. Nevadí. Vypiť sa dala. Zo sebou som niesol už len vodu v termoske. Nebudem predsa zbytočne vláčiť so sebou ďalšie kilá navyše. Čo liter vody, to kilo.

Cesta k horárni Stožky, lúka Birčiareň  Malá Stožka od Birčiarne, Muránska planina v zime

Raz-dva som sa zbalil, poupratoval som za sebou. Odpadky som pekne zminimalizoval a strčil som si ich do batohu. Zahasproval som dvere, pripol som si snežnice, urobil pár usnežených fotiek. Fotoaparát som schoval, lebo zase snežilo. Naložil som si na plecia batoh a o 06.30 h. som už vyrážal na ďalšiu cestu.

K horárni Stožka

Vyšiel som k zvalenému hríbiku a musel som vytiahnuť navigáciu, aby som mohol určiť správny smer, ktorým sa mám vybrať. Na veľkej lúke v hmle, bez smerovej tabule, je dosť ťažké určiť, ktorým smerom sa vybrať. Chcel som ísť po žltej turistickej značke. Žltej nikde nebolo. Vlastne bolo, ale ja som ju nevidel.

Bral som zo sebou aj solárnu nabíjačku, ktorá by mi bola na nič, vzhľadom k počasiu. Má však jednu výhodu. Má v sebe akumulátor, ktorý sa nabíja buď z elektrickej siete alebo zo slnka. Baterku v nabíjačke som si doma nabil a cez noc mi dokázala nabiť mobil. Tak som mohol naďalej využívať aj navigáciu.

Malá Stožka pod snehom od Birčiarne, Muránska planina v zime  Chata Stožky, vpravo Veľká Stožka, Muránska planina v zime

Vďaka navigácii som si zvolil správny smer a po pár metroch som už aj narazil na stopy po snežniciach. Začínal som prudko klesať. Stopy ma zase zaviedli mimo cestu, čo v tomto prípade bolo aj dobré. Obchádzali totiž mohutné stromy, ktoré boli popadané krížom cez turistický chodník.

Rozdvojené stopy

Držal som sa stôp a pomaly som schádzal dole po žltej turistickej značke. Až k miestu kde bola, ako inak, o strom pribitá doska označujúca smer k prameňu. Stopy prichádzali od prameňa. Mal som nutkanie nasledovať stopy smerom k prameňu, no nakoniec som sa rozhodol inak. Pokračoval som po žltej značke smerom k Skalnej bráne.

Chata Stožky, vľavo Malá stožka, vpravo Veľká Stožka, Muránska planina v zime  Chata Stožky a Veľká Stožka, Muránska planina v zime

Čím viac som schádzal, tým bolo teplejšie. Aj mne bolo teplo. Krátka technická prestávka. Zhodil som zo seba dole tenkú mikinu, vybral som fotoaparát. Prestalo snežiť a nepadal ani dážď. Ešte kebyhmla ustúpila

Prechádzal som po odlesnenom úbočí hory, kde sa mi otvárali výhľady do údolí Dvorec a Dudlavky. Došiel som k hríbiku Pod Skalnou bránou. Aj keď v tomto prípade sa o hríbik vôbec nejednalo. Smerové tabule boli pribité o strom, rovnako ako na Lysej v Slanských vrchoch. Po pár rokoch na ne ani nedovidím, budú tak vysoko.

K Skalnej bráne bolo 10 minút. Keď som však zbadal ten kopec vedel som, že 10 minút to určite nebude. Nevadí prídem sem v lete a Skalnú bránu si určite pozriem.

Chata Stožky, Muránska planina v zime  Chata Stožky s drevárňou, Muránska planina v zime

Napriek tomu, že som už od Nižnej Kľakovej celý čas schádzal, nachádzal som a stále dosť vysoko. Bol som výške 1 112 m. n. m. Ďalej som pokračoval v klesaní. Šiel som neprešľapanou cestou. Asi po 500 metroch sa k mojej trase pridali z pravej strany ďalšie stopy snežníc.

Vykrúcal som sa, obzeral som sa, až som stratil rovnováhu a spadol som do snehu. Fotoaparát na krku a omylom som stlačil spúšť. Tak vznikol záber rozmazaných stromov. Odpojil som sa od batohu, pomocou palíc som vstal zo snehu a znova som sa vybral dole. Stále som len klesal, až mi to bolo divné.

Les pomaly redol, prechádzal som lúkami Birčiarne. Z oblakov sa vynorila aj Malá Stožka (1 204 m. n. m.). Dokonca som zazrel aj fliačik modrej oblohy.

Predpokladal som, že dnes by som teoreticky mohol dôjsť aj domov. Všetko však záležalo na ceste, ak bude plná snehu, tak niekde budem musieť prespať. Plánoval som, že ak to dnes nestihnem do Závadky, tak prespím vo vagóne na Pätine. Ako som už vravel, všetko však záležalo na ceste a snehu.

Chata Stožky

Došiel som do doliny Dudlavky. O kúsok ďalej som zazrel chatu. Pozrel som si chatu a zistil som, že sa jedná o chatu Stožka, patrí Lesom SR š. p. Bolo 08.11 h. Celkom slušný čas. Všade bolo ešte plno snehu, teda chôdza zo snežnicami.

Chata Stožky kryté sedenie pri ohnisku, Muránska planina v zime  Rozcestník, smerovník, hríbik, horáreň Stožky, Muránska planina v zime  Horáreň Stožky, kôň zaparkovaný pod stromom, Muránska planina v zime

Vedľa chaty bolo kryté sedisko a ohnisko. Zložil som si batoh, vybral termosku s teplou dymovou vodou a chcel som sa napiť. Nadýchol som sa a až ma zatriaslo. Šiel som pozrieť prameň, ktorý som nevidel, ale počul. Predpokladal som, že voda bude studená a na hrdlo ako stvorená. Riskol som to. Napil som sa lahodnej vody, bez zápachu. Studenej, ale výbornej.

Vyrazil som so snežnicami, ďalej smerom k horárni Klátna. Začul som zvuk, ktorý mi do lesa normálne nepatril. Niekto rúbal drevo. Asi po pol kilometri som došiel na odhrnutú cestu. Snežnice som už nepotreboval. Až teraz som bol pri horárni Stožka.

Horáreň Stožky, bývalá ubytovňa pre robotníkov, Muránska planina v zime  Horáreň Stožky, kôň zaparkovaný pri strome, detail, Muránska planina v zime

Tu už vládol čulý pracovný ruch. Nakladali sa kmene stromov, ktoré sa zvážali dole do dediny. Kôň odpočíval priviazaný o neďaleký strom. Bolo načase odložiť snežnice a priviazať ich o batoh.

Urobil som si krátku prestávku pri pamätníku. Pamätník referoval, že v tejto oblasti pôsobil partizánsky zväz STALIN pod vedením pplk. Michaila Ilarionoviča Šukájeva v období od 26.11.1944 – 30.01.1945. Snežnice už boli priviazané o batoh a vybral som sa smerom k Pätine a k horárni Klátna.

Pri horáreni Stožky vládol čulý pracovný ruch, v pozadí Malá Stožka, Muránska planina v zime  Horáreň Stožky, pamätník partizánskemu zväzu STALIN, pod vedením M. I. Šukajev, Muránska planina v zime  Odhrnutá a posypaná cesta k Pätine, Muránska planina v zime

Zakýval som robotníkom. S elánom som sa vydal na cestu. Už som vedel, že dnes domov dôjdem. Čakala ma už len cesta do Závadky nad Hronom. Nejakých 10 kilometrov. Za 3 hodinky a som tam.

Vydal som sa odhrnutou a posypanou cestou. Bolo 08.40 h. O 14.20 h. mi mal odchádzať priamy autobus do Košíc. Takže eňo-ňuňo. Vykračoval som si, sem tam ma míňali nejaké tie náklaďáky naložené drevom, až som došiel k Pätine.

Horáreň Pätina s železničným vagónom

Pätina je oblasť medzi Malou a Veľkou Stožkou v údolí Dudlavky. V tomto mieste sa Dudlavka vlieva do Hronca. Je tu osadený zrekonštriovaný vagón lesnej železnice, ktorý môže poslúžiť ako núdzové prístrešie. Pred vagónom je sedenie pozostávajúce z lavíc a stola.

Ladné krivky potoka Dudlavka medzi Veľkou a Malou Stožkou, Muránska planina v zime  Vyholená stráň na brehu potoka Dudlavky, sám vojak v poli, Muránska planina v zime

V doline Dudlavky a aj Hronca premávala lesná železnička. Za vznik tejto lesnej železnice môže veľká veterná a snehová kalamita. V rokoch 1914 – 1915 postihla táto kalamita rozsiahle oblasti Muránskej planiny a bolo potrebné spracovať300 000 m3 kalamitného dreva.

Voľne prístupný krytý železničný vagón, horáreň Pätina, Muránska planina v zime  Horáreň Pätina, železničný vagón, odbočka do údolia Hronca, Muránska planina v zime

Lesná železnička Polomka – Závadka nad Hronom – Pätina – Stožky (Mišarová)

Na zabezpečenie spracovania drevnej hmoty postavili v roku 1918 úzkokoľajnú lesnú železnicu s rozchodom 760 mm. Stavali ju ruský zajatci a taliansky robotníci. Trať mala dĺžku 16 km.

Začínala v Polomke, pokračovala do Závadky nad Hronom, kde odbočila do údolia Hronca a pokračovala až k Pätine. Tu sa rozdvojila. Jedna časť pokračovala smerom k horárni Stožky a druhá časť viedla až pod Fabovu hoľu k Mišarovej.

Zvláštnosťou tejto lesnej železnice bolo to, že prekonávala veľké stúpanie v rozsahu 20 ‑ 30 ‰. V úseku Mišarová malo stúpanie hodnotu 57 ‰ a pod Fabovou hoľou dokonca až 72 ‰.

Na trati premávali nemecké parné lokomotívy Arnold Jung z Jugenthalu (1916), po roku 1944 bol vozový park doplnený o lokomotívu Orenstein & Koppel z lesnej železnice Hriňová.

Informácie som čerpal z informačných panelov

Cesta k horárni Klátna

Neplašil som sa, vykračoval som si kľudným pohodovým krokom. Sem tam som niečo cvakol. Prešiel som mostom cez Hronec, trocha som sa stiahol, aby som uvoľnil miesto prechádzajúcemu autu.

Auto spomalilo až zastalo. Z okna sa ozvalo: „Nechcete sa zviesť? To je taká fádna dlhá cesta.Nepohŕdol som. Batoh som naložil dozadu a ja som nastúpil na miesto spolujazdca. Zastavil mi RNDr. Milan GALKO, vedúci oddelenia hydrogeológie a prevádzkových prieskumov. Spríjemnil mi cestu.

Cestou sme rozprávali najmä o Muráni a ani som si neuvedomil minuli sme horáreň Klátna. Viezol som sa ďalej. Až pred Závadkou sa ma opýtal kam mám namierené. Navrhol mi, že ma zoberiedo Brezna, predsa len by som mal väčšie možnosti spojov. Nenamietal som, mal pravdu.

Horáreň Pätina, vnútro železničného vagóna, Muránska planina v zime  Horáreň Pätina, Muránska planina v zime  Rozcestník, smerové tabule v Brezne na železničnej stanici, Muránska planina v zime

Vyrozprávali sme si v skratke svoje vlastné príbehy. Koníčky, vzťah k prírode, najmä k Muránskej planine. Vyrastal v Kokave nad Rimavicou, čo je len na skok od Muránskej planiny. Zmapoval výskyt Bocianov bielych v okresoch Banská Bystrica a Brezno.

Tak som sa už o 10.15 h. ocitol na železničnej a autobusovej stanici v Brezne.

Cesta domov

Spoje som si vyhľadal ešte doma z Tisovca aj zo Závadky nad Hronom. Nepredpokladal som však, že sa dostanemdo Brezna a tak skoro. Spoje z Brezna do Košíc nie sú práve najlepšie. Nakoniec som sa rozhodol, že pôjdem autobusom do Popradu cez Čertovicu.

V Poprade som mal prípoj na osobák, ktorý som mal stíhať. Obával som sa Čertovice, lebo v Brezne dosť výdatne pršalo a na Čertovici mohlo snežiť.

V Poprade som prešiel na vlakovú stanicu. Prvýkrát som sa potešil, keď oznamovali meškanie vlaku. Chytil som zmeškaný rýchlik Dargov a do Košíc som došiel omnoho skôr ako som mal pôvodne v pláne.

Do Košíc som došiel skôr o jeden deň a 2 hodiny.

Štatistka tejo trasy a celkovo:

Prejdených: 21.58 km
Prevýšenie: 1 139 m
Klesanie: 769 m
Celú trasu si môžeš pozrieť tu.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť