Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Novoročný výstup na Šimonku...
Novoročný výstup na Šimonku

Novoročný výstup na Šimonku Konečne ustúpilo sychravé a na december veľmi teplé počasie. Už som mal naozaj dosť tej hmly, neustáleho pad [ ... ]

Toto si chcem prečítať

VI. Tramp na Slanské vrchy

Trasa: Košice - Dargov - Okrúhly vrch - Regeta - Ligeta - Slanský hrad- Suchá hora - chata Kopáska - Malá Izra - Veľká Izra - Byšťa - kúpele Byšťa - Michaľany - Košice

Trvanie: 03. júna 1988 - 05. júna 1988
Prítomný: Novis, Johny, Ja - chýbal Soviak - masňácke dôvody


Deň prvý 03. júna 1988

db-exsefUž sme sa nemohli dočkať, kedy odíde zima a prídu teplejšie dni s ktorými prichádza obdobie trampov. Už vo februári sme začali plánovať, zatiaľ len termín trampu. Ten sa stále odkladal. Najprv to bolo na 1. mája, ale keďže 1. máj padol na nedeľu, odložil sa na 9. mája. To už bolo slušnejšie 4 dni voľna. Ale ja som sa musel zúčastniť cyklistickej etapy Košice - Dukla (nielen ja, ale aj ostatní), ale ja som fotil, takže sa to odložilo na neurčito. A boli sme len dvaja PETIS a JA. Johny musel robiť v záhrade a Soviak, o ňom sa radšej nezmieňujem. Až nakoniec po braneckom, ktorý sme strávili v Márii (autocamping blízko Veľat), sa už o trampe hovorilo vážne s pevným dátumom a to 3.6.1988 - piatok poobede o 15.10 odchod autobusom z Košíc smer Dargov.

Dozvedeli sme sa, že sa vybrali na tramp, ach nie tramp, ale výlet, tiež spolužiaci Maroš, Ivo a jeho brat. Našťastie sa na nás neprilepili. Oni šli po trase Dargov - Lazy - Makovica. Čiže kopírovali od niekoho. Vidno, že sú masňáci po dvoch dňoch odišli domov, lebo sa nudili v prírode. Viacej sa o nich nezmieňujem, lebo by mi nestačil zošit na vymenúvanie masňáckych znakov.

db-lovecky-zakonTakže my sme sa vybrali 3. júna 1988 o 15.10 na Dargov. Došli sme tam okolo 15.45 SEČ spolu s „nimi“. Tam sme si pozreli sieň bojovej slávy, rozobrali cukríky, pokochali pohľadom na tanky, pomník, soc. zariadenia (WC, OO). „Ťažkým“ srdcom sme sa rozlúčili s „nimi“ a v radostnej nálade sme sa vydali na cestu smerom na Okrúhli vrch. Našli sme značku, ale aj asfaltku, po ktorej sa „báječne! šľapalo. 

Johny sa pochválil svojím drahocenným kindžalom a ukázal ako pekne seká trávu, stromy, žihľavu. Krásna asfaltová cesta nás viedla ďalej a bližšie k Okrúhlemu vrchu zvaný tiež Okruhliak. Po ceste sme stretli SOVU! Ale to bola tá, ktorá lieta. Ale vďaka nej sme zmenili tému rozhovoru a začali ohovárať. Že koho to dúfam, uhádnete aj sami. Šli sme a šli až sme došli k tomu, že asfaltka nekončí, len značka odbočuje do lesa. Peťo si vymenil svoje krásne kanady, lebo ho tlačili. Johny sa pokúšal či ho udrží bahno. Neudržalo ho, zapadol. Zase sme sa napojili na krásnu asfaltku, po ktorej sme došli až k Okruhliaku a Loveckému zámku, ktorý nejaký idioti vypálili a potom zbúrali.

db-ligeta

Už sme sa chceli „ubytovať“, ale Johny, keďže už tu bol, navrhol, aby sme šli ďalej na jednu peknú lúku, ktorá je len tu za rohom spolu s poľovníckou chatou. Lúka stále neprichádzala a ani značka. Petis sa ledva vliekol, ruksak sa mu pokazil. Johny primitívnymi prostriedkami (kameň) ho opravoval. Aspoň si troška oddýchol.

A šli sme hľadať tú lúku, ktorá je hneď za rohom, a ktorú už hľadáme približne 5 kilometrov. Až keď! Predsa len sme tú prekliatu značku objavili. Skrývala sa pred nami. A samozrejme sme boli blízko Regety a už sme sa tešili, že budeme stanovať, ale stanovať na poli, to nie je najpríjemnejšie. Tak sme sa rozhodli, keďže sme už videli Slanec, že budeme stanovať na niektorej lúke pod Slancom.

Po asfaltke, ktorá viedla do Slančíka sme sa dostali k výhybke Slančík. Tam nás dedko privítal salvátorkou, keď nemal vodu. Povzbudil nás, keď povedal, že do Slanca je len asi 20 min., keď nepôjdeme po ľavej strane potoka, ale po pravej. Tých dvadsať minút sa postupne predĺžilo na 30 potom na 40 a neskôr až na hodinu tridsať.

sb-ranajky-v-trave

Už sa pomaly zmrákalo a v lese ešte lepšie. Okolo siedmej sme dorazili na koniec lesa a tu lúka pod SLANCOM. Dosť veľká lúka a veľká tráva po ktorej sa „výborne“ šlo. Prešli sme asi 4 krát ten istý potôčik až sme vyhliadli pekné miesto na bivakovanie. Boli sme na Ligete.

Všetko sme mali v okolí, dreva nadostač, jeden pramienok, jeden potok. Čo hrdlo ráči. Johny pripravil táborisko, kindžalom osekal trávu, rozložil stan.

Peťo sa začal vybaľovať a zbadal, že z 10 vajec sa 5 rozbilo a mal v ruksaku miš - maš. Išiel si vyprať veci k pramienku. Ja som sa s Petisom vybral po drevo. Z okolia 6 metrov sme toľkoto dreva nazbierali. Išiel som po rázsošky. Vykopali sme jamu, mysleli sme na kurča, a založili oheň.

Uvarili sme jeden sáčok polievky, ktorý bol na 1 liter vody, ale my sme si ho uvarili na 5 litrov. Bola to žbrnda vody s troškou chuti po hovädzej polievke a po troške zemiakoch. A už bolo okolo 23.00, keď sme všetko spratali.

db-hradČakali sme na uhlíky, potrebné na kurča. Okolo 1.30 boli hotové uhlíky, potrebné na kurča. Pripravili sme kurča, ktoré bolo aj s drobkami. Kurča sme dali do pahreby a drobky sme piekli na ražni. A o 2.15 sme mali hotové kurča. Zabaštili sme si na nej. A šli sme spať. Ešte predtým sme si dali na dobrú noc. V stane nám bolo báječne. Niekto spal, niekto sa bil a niekto rehotom zobúdzal.

Deň druhý 04. júna 1988

Ráno okolo 06.30 nás slnko zobúdzalo. Pripravili sme si Peťove vajíčka. (Tie čo mal v ruksaku.) Čo mu ešte zvýšili. Báječná omeleta, len bolo toho málo. A ďalej už len obvyklé rutiny. Skladanie stanu, čistenie okolia a vychystanie na cestu.

Na cestu sme sa vydali presne o 08.00 hod. SEČ, smer hrad Slanec, ktorý sa nám krásne črtal v popredí. Okolo tej deviatej sme sa doteperili na hrad, medzitým sme stratili značku, ale Johny (že vraj ???) “poznal“ cestu. Tam sme trčali tak hodinku dve. 

Johny skúmal archeologické nálezy, lozil po hrade a jeho streche. Ja som sa pokúšal opraviť Petisov ďalekohľad, čo sa mi napokon podarilo a čumel som do dediny podo mnou a na náprotivný hrebeň. Po hodinke sme sa skotúľali do Slanca (dediny) a nakúpili potrebné zásoby na cestu. Pozreli sme sa vpred a… Prešla nás chuť pokračovať ďalej. Tááákyto kopec pred nami.

Zdolali sme krízovú situáciu (aká sa vyskytla v strane v roku 1968) a vydali sme sa na cestu po asfaltke, ktorá smerovala k Izre, nášmu vytúženému cieľu. Á, je tu prvý problém. Moje „báječné“ maskáčové nohavky mi perfektne vydrali nohu. Tak som musel nalepovať náplasti. A potom to už šlo ako na saniach, ale v zime.

db-mala-izraPetis mal nové kanady, ale… Tlačili ho a preto so ich prezul. No najprv si ich parádne zašpinil v mláke s bahnom. Išli sme po „krásnej“ asfaltke, kde boli značky rozmiestnené, tak husto, že po celej ceste (asi 50 km) som ich napočítal okolo 30. Samozrejme cestu sme aj tu stratili. Až nakoniec sme sa zbadali oproti Slancu.

Bol to ten hrebeň, čo som tak usilovne študoval z hradu. Neskôr sme prešli (po) pri studničke zvanej Veľká Marovka. A po ďalšej hodinke sme dospeli k domu na štyroch nohách, kde sme si spravili pohov. Nakoniec sme zistili, že je to aj otvorené. Útulná komôrka s dvoma posteľami, jednou stoličkou a pieckou, ktorá neviedla nikam. Tu sa na nás vyrojilo stádo ôs. Hrdinským útekom sme sa zachránili. Dali sme si do hlavy paštéty a hor sa na cestu. A ideme, ideme, ideme, ideme…

db-300Petis nám zrazu zmizol, chcel emigrovať. Kto neverí nech sa pozrie na fotku. Nápis na tabuli hovorí za všetko: Pozor ! Štátna hranica 300 m.

Na takéto tabule sme narazili asi 3 krát a najbližšia vzdialenosť bola 100 m. Stále mal emigračné sklony, ale držali sme ho na povrázku dosť pevne. Už sme boli celkom blízko k cieľu našej cesty k Izre , v diaľke sa už črtala. Malá Izra nás sklamala úplne na plnej čiare. Veď sa pozrite na fotku.

Mláčka plná žaburiny, breh plný bahna a stromov. No ako by to vyzeralo, keby tam neboli komáre. Tak sme sa vydali k Veľkej Izre. Tá nás sklamala ešte viac. Prvé čo som zbadal. Bola tabuľa s nápisom: „Zákaz táborenia a kladenia ohňa.“ Toto bol úder pod pás. A už bolo šesť hodín večer. Rýchla porada. Čo z toho vzišlo? No predsa nový smer cesty na Byšťu.

Táto časť cesty mala všetky znaky strastiplnej a nudnej cesty. Stále rovno, rovno, rovno. Žiadne odbočky, stúpania, klesania, proste nič. Mlák bolo habadej, ako aj žiab. Ale to sme nemohli povedať o značkách. Občas sa jedna objavila. Stále hustnúce šero a škŕkanie žiab, to je jediné, čo sme vnímali. Až sa objavili najprv stopy po motocyklových pneumatikách a potom sme počuli štekot psa. Už tu bola dedina. Zrazu prekvapenie, ako v Juskovej Voli. Kúpele Byšťa vzdialené ešte 3 km. Aj tam sme šťastlivo dorazili. Po odpočinku sme si vybrali miesto na táborenie, ktoré hneď padlo do oka polišom. Prišli nás skontrolovať a dvaja nemali OP, len ja a mierne nám naznačili, aby sme sa pratali na miesto určeného táboriska.

db-novis Tam sme došli k zlatej spoločnosti asi šiestich pánn, jeden óóóóbrovský pes s ktorým sa zahrávali. Ako to je pre mňa tajomstvom. Vodu nemali nikde, len v rybníku a v kotolni, rozhodol som sa pre kotolňu. Spravili sme si perfektnú výživnú polievku a ešte niečo k tomu. Rozložili sme sa v tráve na padákovinu. Oheň perfektne hrial - skoro som zaspal. Došla nám návšteva z „TJ Turist klub“ BYŠŤA. Samí inteligenti. Ty gadžo - povedal jeden a tým sa jeho slávna slovná zásoba skončila.

Dostali košom od našich susediek. A to presne takto: Neprajeme si tu vašu prítomnosť! - zvolala stará panna (Elán). Dali sme si aj do nosa. Šli sme si ešte pozrieť rybník a to či Petis vie ešte chodiť. Vedel! Ale krivo. Z lavičky skapal. Uložili sme sa na nočný odpočinok. Večerný kľud prerušil len občasný praskot dohárajúceho dreva.

db-voda-doslaRáno! To bol pohľad! Nezabúdajte, že sme šli hneď po MDD. Tak sa nám ušiel výhľad na lúku zamorenú detvákami z Michalian. Petis a Johny odišli sa kúpať a mňa samučičkého nechali na varte pri stane. Samozrejme aj s biolou. Rozmýšľam! Čo mám robiť? Učiť sa biolu alebo nič. Ničota nado mnou zvíťazila a ja som zaspal na slnku. Prebudil na až príchod dvoch „plavcov“ a škŕkanie v žalúdku. Vyhrabali sme si ešte nejakú konzervu a uvarili čaj. To nebol čaj ale čajový koncentrát, ktorý som pil len ja. Chuť ako čaj to malo, ale nič viac. Šli sme sa kúpať. Kúpali sa len oni dvaja, ja po prekonaní ťažkej choroby som sa do H2O neodvážil. Tí dvaja robili samé kokotinky, šák sa pozri na fotku.

db-kupanie

Biolu sme sa len chceli učiť. Namiesto toho sme očumovali po kočkách. Jedna tam bola čo stála zato. Že za čo? No môžeš 3 krát hádať. Po obede už sme sa pomaličky, hlavne Petis, začali baliť. Myslím tým veci a nie čaje. Odchádzali sme skoro v rovnakom čase, ponúkli nám aj konzervu - prijali sme ju. Bola celkom dobrá.

Ostala nám už len cesta. Cesta pútnikov, cesta domov. Po 50 km chôdze bolo dobré ísť trocha aj vlakom aj autobusom. Do Košíc sme sa dotrepali okolo šiestej večer. Boli sme traja, ale bolo nám fajn.

Koniec ! Tohto trampu.

Štatistka trasy:

Prejdených: 45,51 km
Prevýšenie: 1326 m
Klesanie: 1655 m
Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke.

Poznámka: Značkovanie chodníkov bolo v roku 1987 odlišné od súčasného stavu.sipka-pokr

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť