Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Borda
Borda

Borda Prvý tramp, ktorý mal maximum „masňáckych“ znakov. Keby som začal ich vyratúvať neviem, kedy by som skončil.

Toto si chcem prečítať
Zimný vander, Muránska planina...
Zimný vander, Muránska planina - k Veľkému Cigánovi

Zimný vander, Muránska planina - k Veľkému Cigánovi Niekedy ma doslova fascinujú miestne pomenovania kopcov, údolí, či riek. Napríklad Jaš [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Slanské (narodky) + Slovenský raj

Trasa: Košice – Prešov – Sigord – Jelení skok – skala Domorodcov – Sigord – Prešov – Košice – Smižany – Čingov – Čertova sihoť – Kláštorisko – Prielom Hornádu – Hrabušice – Hájovňa Sokol – Veľký Sokol – Červeňák – Stratená píla – Stratená – Dobšiná – Košice

Trvanie: 08. august  - 14. august 1991
Prítomní:

Na narodeninách: Novis, Johny, Renáta, Maťa, Farár a ja
V Slováku: Johny a ja

sr-narodky-1Dva mesiace dopredu sa dohadujeme na presnom termíne osláv. Až sme sa dohodli. 8., čiže vo štvrtok som vyrazil. Len ja, že vraj to tam mám pripraviť. Nie, že by som bol skromný, ale mne sa to celkom páčilo. Zhotovil som operadlá. Boli bomba, pokiaľ sa nerozpadli. Presnejšie pokiaľ ich nezničili.

Vo štvrtok som došiel na Haciendu a tam bol Farár a ešte jeden. Tak som ich pozval. Farár aj došiel. Šak dôjdem aj ja 13. decembra. Porozprával mi o Pentagóne. Nový Snack Bar tesne pri skale. Bol som si to obzrieť. Má lacné bryndzové halušky, len 12,60.- Sk Vyšiel som hore a prišiel som na to, že som nestratil len kanadu, ale aj turban zo šatky. Piatok som strávil tým, že som zhotovoval opierátka. Prišla návšteva, nejaký hubári.

sr-narodky-2V sobotu som sa zbalil, odložil veci za strom. Zišiel dole a čakal na autobus. Autobus došiel s meškaním. Ale priniesol ich, čo? Skôr koho, nie? Došli Johny, Novis, a Renáta, Farár prišiel skôr hore. Zvítali sme sa. Vyšli sme hore a ja som opäť (znova) zišiel. Či možno nepríde Zuza Šajtyčka a Steve. Neprišli. Tak som vyšiel hore, cestou nazbieral huby a Mätu piepornú.

Začalo sa hodovať. Dojedli sme ryžu, neskôr upiekli huby. Večer sme si dali kurátenko a mäso so zemiakmi. Došla aj Maťa. Nie tak ako dochádza chuť a sila, ale po svojich.

sr-narodky-3Ráno sme povstávali. Johnyho som zobudil takým falatom mäsa a on mäso neje. Aspoň nie často. Z Mate ostala iba ruka, všetko ostatné bolo v spacáku. Mali sme raňajky zvané „dojížďák“. Dojedli sme čo ostalo. Vybrali sme sa na rozlúčenie. Skoro som zvalil s Reni celé opierátko, keď som ju chcel pobozkať na líčko na rozlúčku. Došli sme dole k autobusu a nazbierali mätu, nie Maťu. Ona bola len chorá. aj to, len tak jemne.

S Johnym sme sa dohodli, že sa vyberieme do Raja za Didi. Ona mala byť v tábore v Hrabušiciach. Nebola, ale niesol som pre ňu knihu, taká malá biblia cca 2,5 kg.

sr-narodky-4Skočili sme domov odložiť fľaše, nebudeme sa predsa vláčiť s fľašami po Slováku. Na dve hodiny domov a späť na stanicu. Ja, aby som sa znovu pochválil, som stihol vyprať košeľu a oholiť sa. Košeľa stihla vyschnúť asi tak, ako, keď ťa oblejú vedrom vody.

Nasadli sme do vlaku traja. Snifo (vtedy to bol len pes), Johny a ja. Vo vlaku sme stretli Pekáča, šiel do Margecian. Napchávali sme sa marhuľami, či broskyňami. Zo Smižian, kde sme na poli rozdelili posledné marhule, čo broskyne. Zo Smižian popri Hornáde až na Čingov a na tejto trase dostal pes, teraz už Snifo, svoje meno. Johny to vyslovil a ja s ním súhlasil. Tak sa stal Snifo Snifom.

Na Čingove sa začalo zmrákať. Pod Tomašákom sme doopravovali dopravný prostriedok pre Snifa. Aby som nezabudol. Zo začiatku sa bál každého a všetkého. Neskôr odbehával za každým a všetkým.

sr-narodky-6Pri Bielom potoku už bola tma ako vo vreci, nedokázal som prečítať ani tabuľku. S presvedčením, že sranda musí byť sme sa vydali po prielome. Keďže sme zablúdili už pri prvých krokoch, rozhodli sme sa pokračovať predsa len po Čertovej sihoti. Mal som aspoň akú takú predstavu o kopci pred nami. Šiel som ním dvakrát – DOLE. Hore to bola makačka ako čert. Nenadarmo to je Čertova sihoť a hlavne v noci. Tma ako v samotnom pekle. Už som sa vzdal toho, že by som aj mohol dačo uvidieť pod nohami. Johny sa tváril podobne.

- P…vidím!
- Keby som aspoň p… videl!
- Och. (dvojhlas)

Takto sme si krátili dlhú chvíľu. Cestu sme videli len preto, že bola strašne udupaná. Trocha sme sa odchýlili a už to zašuštilo. Aj napriek tomu sme si dali dve menšie neplánované a krátke prechádzky lesom. Až nakoniec sa predsa len objavili svetlá Kláštoriska pod nami. Ak by si chcel pozrieť fotky z Kláštoriska viď str. 66. Tu fotky budú, ale najprv ich musia spraviť! totiž farebné a aj budú pokiaľ ich znova nevyvolajú v čiernobielej vývojke. Nie Peter?

Za tmy vchádzame do Kláštora. S očakávaním, že stretneme Miša Slivku, ktorý po priateľskom uvítaní nás nechá s radosťou prenocovať. Mišo tam nebol, ale napriek tomu sa nám tam podarilo prespať. Boli sme ponúknutý dokonca vínom a aj tortou. Keďže bolo Zuzany, tak som prehovoril Johnyho, aby sa vzdal svojho podielu náfľašky, čo aj s radosťou urobil a podarovali sem to Zuzke (neviem akej). Uložili sem sa hore. A…

Kde je Snifo? Že by bol odišiel s tým skautom? Tak sme prelozili celé Kláštorisko kvôli Snifovi, aj tak sme ho nenašli. Odchádzame spať s myšlienkou, že ráno je múdrejšie večera.

sr-narodky-5Zobúdzame sa ráno na bojový pokrik! Budíček!!! Zrazu hlasy zdola. Tu si ty psíček. samozrejme, že Snifo bol tiež zničený a spravil to najmúdrejšie, čo spraviť mohol. Zaliezol pod skriňu a spal. Celý kláštor sa bavkal so psom, až sme sa nakoniec s ním aj odfotili. Dúfam, že fotky vyjdú.

Po tom ako nakŕmili Snifa sme sa opäť (znova) vydali na cestu po červenej, či náhodou nestretneme Miša. Nestretli sme ho. Odbočili sme dole Pśśśśśśśt. Tamaď sa nesmie, je to jednosmerka. Dole Zelenou dolinou. Doplatila na to aj Bubu. Má tam pamätník. Došli sme k prielomu a a vydali sme sa po ňom. Cestou sme postretávali stádo3 ľudí. Väčšinou Nemcov.

K hrdlu sme došli v celkom dobrej duševnej nálade, len fyzicky sme boli na tom biedne a potom tá asfaltka, čo to bolo. Až nás vzpružilo mlieko, chlieb, bryndza a kofola. Tá ani nemusela byť. Pes Snifo pokiaľ neje a nechodí tak spí. Tak to bolo aj teraz. Zaliezol za uzdy a… Chŕŕŕ, chŕŕŕ, chŕŕŕ. Stihlo sa medzitým rozpršať, ale ono to aj ustalo. Vydali sme sa na cestu do tábora. Cestou sme jemne zmokli. Ten dážď nás aspoň osviežil. Poliaci žasli nad Snifom a chceli ho kúpiť. Vytiahli to dokonca na 900.- Zlotých. Aj tak nepochopili, že ho nepredávame.

V tábore (v Hrabušiciach) sme sa dozvedeli, že tam nie je a ani o nej (Didi) nevedia. Tak sme sa vrátili späť k reštike. Ja som celou cestou hromžil, že na budúce si zoberiem tehlu. Než kniha hier. Sranda musí byť, aj keď na chleba niet. Pri reštike sme fotili Snifa ako spí. Zase zachrápal v takej strašne neprirodzenej polohe.

Ideme! Popri Veľkej bielej vode až k hájovni Sokol, kde sme s výdatnou pomocou Snifa dorazili lekvár a chlieb. Apropo… Pred hájovňou bol sranda pohľad na Snifa a kravu, ktorá ho nechcela pustiť ďalej. Nakoniec predsa len prešiel. Od hájovne ideme po Veľkom Sokole v koryte potoka hore, hore, hore. Snifo sa vezie, vezie a vezie s nami. Johny žasol nad skalami a hneď plánoval, kde by mohla stáť chajda. Ja som mu pri tom výdatne pomáhal s nápadmi, čo s vodou. Medzitým prišli rebríky a mostík. No a už tu bola Rothova roklina. V nej sme predbehli dvoch zelenáčov, ktorý hopsali po skalách v trampkách a botasoch. Johny si o jednom z nich myslel, že ho naberie zozadu. Ja som si to myslel tiež! Nakoniec sme sa zhodli, že by sme ho nabrali, tak akurát päsťami.

sr-narodky-7Pri naberaní vody si Johny zavtipkoval. Och veľký Manithu pošli nám vodu z neba! Veľký Manithu ho poslúchol. Prečo si neželal aspoň dve horalky. Z mäsa a krvi. Po zistení našich zásob to asi vyzeralo takto:

Obžierali sme sa:
- bikávou
- luncheon meatom
- pšeničnými vločkami (ražné boli pokazené), boli tam aj ovsáky

Ako predjedlo sme si dali kotlík plnený špagetami a syrom. Potom prišlo to ostatné. So svojimi čínskymi paličkami som sa snažil. V ničom som nezaostával za Johnym. Pes spal, ako vždy. Najedol sa bikávy a … Chŕŕŕ, chŕŕŕ, chŕŕŕ. My tiež. Bolo teplo a neboli komáre.

Ráno… Pch. Na obed sme sa zobudili. Aby sme však boli presný bolo to niečo medzi desiatou a jedenástou. Asi tak v polke. Dali sme si bikávu a fazuľu s lančom. Mysleli sme si, že to bude veľa aj pre pluk. Pritom sme to zvládli my dvaja so Snifom. Johny dostal rezaciu náladu a tak narezal plno dreva. A ja? Priznám sa! Pomáhal som mu.

Duševne som bol sním, ale fyzicky som drichmal na posteli. Pozbieral som trocha mäty a jahôd. Uvaril som čaj, ktorý Johnyho tak povzbudil, že šiel nazbierať jahody. (Musím ho pochváliť. Nazbieral toho hodne. Mňam – mňam). 

sr-narodky-8Už som chcel vstať, že ho idem pohľadať a on sa vracia s náručou… No čoho? Jahôd predsa! Dali sme si ich po pšeničných vločkách, ktoré sme márne smažili. Nakoniec som ich uvaril, aby aspoň trocha držali po kope. Nič z toho. Usmažiť sa nedali. Varené sa však dali jesť. Viete o tom, že aj surové zemiaky sa dajú jesť? Výborne poslúžili na lepenie dier v chajde (pšeničné vločky).

Večer sme mali rôzne nápady kam ráno. Nakoniec sme sa dohodli, že zaspíme skoro, Snifo náš nápad realizoval. A aj skoro vstaneme. Tak o pol štvrtej ráno a vydáme sa na cestu.

Nápad bol dobrý, len ťažko realizovateľný. Kecali sme od pol ôsmej, keď sme šli spať, až do desiatej večer. Vyšli sme vypustiť nádrže. Neuvaríme si niečo? Padol nápad. Čo bikávu? Veď sme ju už zjedli. Tak aspoň vločky. Och, nie! Oheň spravíš? Nie! Tak ideme spať.

Zobúdzame sa na pípanie hodiniek. Je pol štvrtej ráno.
- Johny. Je pol štvrtej!
- Viem, no a čo?
- Zišlo by sa vstať, nie?
- Hm, hm. Zišlo a chce sa ti? Mne nie.
- Mne tiež nie. Pospime ešte hodinku.

Tak sme pospávali vždy jednu hodinku až do pol deviatej. Upratali sme za sebou a vypadli o deviatej. Smer Stratená a vlak a potraviny a mäta. Od mojich čias potraviny stihli zrušiť, tak nám ostával iba vlak. Ten však odišiel okolo deviatej a ten ďalší šiel až o pol druhej. Ideme do potravín a cestou stretneme autobus do Dobšinej. Keby sme tušili koľko nacálujeme, tak ideme radšej pešo!

V Dobšinej naše prvé kroky viedli do potravín. Chlieb a maslo nám celkom zdvihlo náladu. Hrali sme zase úlohu hladných trampov pred očami turistov. Vybrali sme sa k jaskyni. Tam ma rozhádzalo. Teda poriadne. Mali tam nápisy v nemčine a v slovenčine nič. Tak som mu povedal svoje. Ale aj tak dvanásť korún je dvanásť korún a ešte foťák 50.- Sk. Nehrozilo. Tak sme sa vybrali späť. Cestou dole sme stretli tábor. Boli fajnové vedúce. Skoro som sa potkol, tak som sa zadíval.

Došli sme na stanicu, tam som mal známu z Košíc. To však radšej preskočím, nezabiehajme do intímností. Johny si kúpil lístok na osobák a tak sme sa s nimi rozlúčili po daždi. Oni totiž šli rýchlikom. My nie.

Nasťahovali sme sa do čakárne. Tam boli tie fajnové baby. Tri na dvoch, tak sme si radšej nič nezačínali. Jedna z nich mala dve diery na rifliach. Hawk! Hadžidži, Hadžidži, Hadžidži, Hadžidži… Ó, ó, ó. Zaviedol som náš skautský obdivný pokrik. Tá postava sa ani tým nedala obmäkčiť. Vystupovali však dosť skoro. Škoda. Také pekné diery. V Margecanoch sme čakali na vlak. Skrátili sme si dlhú chvíľu jedlom. Mliekom a … Neviem Nejaké burizóny.

Prečo sa volajú burizóny burizónami?
- Asi preto, že stále buzerujú!
- Nie, nie. Preto, že buzerujú!
- ???

Košice! Odprevadil som Johnyho a odchádzam domov s poľnou fľašou a s fľašou kávového likéru.

Sumarizácia: Stratil som turban, kanadu, kompas, prišiel som o foťák (dúfam, že iba dočasne)

- Vidíš tú šnúru?snura
- Vidím. No a čo?
- Potiahni ju! Silnejšie!
- Zaznel zvonec a rozprávky je koniec!

Koniec 

Štatistka trasy: 

Prejdených: 35,91 km
Prevýšenie: 1721 m
Klesanie: 1402 m
Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke

Poznámka: Značkovanie chodníkov bolo v roku 1991 odlišné od súčasného stavu.sipka-pokr

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť