Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Okolo prameňa Laborca
Okolo prameňa Laborca

Okolo prameňa Laborca Konečne sme sa rozhýbali a začalo sa rozprávať o nejakom trampe. Návrh bol Poloniny, s tým, že by sme mali dôjsť až [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Úvod
Úvod

Úvod Príbeh ťa zavedie do stredoveku dozvieš sa ako to vlastne bolo s ťažbou opálu. Je pravda, že za baníkov z neďalekých obcí posielali, [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Tramp Nízke Tatry

Trasa: Košice - Brusno – Chata Úsvit – Veľká Chochuľa – Košarisko – Veľká hoľa – Latiborská hoľa – Zámotská hoľa – Salaš - Zámotská hoľa – Magurka – Tajch – Dlhá cesta do Partizánskej Ľupče – Liptovský Mikuláš – Košice

Trvanie: 15. júna 1989 - 21. júna 1989 (čas je len informatívny, lebo si to nepamätám)
Prítomní: Novis, Johny, Sovy, Libec


nt-sedlove-vakyPo maturitách. Z veľkej radosti, že už sme dospelí, sme sa museli ísť vyliečiť do krásnych slovenských hôr. A tak sme sa stretli na stanici. Skoro som spadol, keď som uvidel Novisa. Tie jeho sedlové vaky!

Nasadli sme do vlaku a sme šli. Vlak sa vliekol ako sopeľ, zastavoval na každej kôpke hnoja. Ale nakoniec sme sa predsa len dostali do Brusna, kde sa začali naše trampoty. A to hneď na stanici a potom ďalej v dedine.

Novis! Samozrejme za všetkým trapasom sa skrýva Novis. Ten trapasák zase priniesol vajíčka, nepoučil sa zo Slanských, ale tentoraz, aby sa mu nerozbili, tak ich rozbil sám a vlial ich do horčičáku (fľaša od horčice) a fľašu dal do ešusu a ešus pripevnil o US – ku.

nt-johnny-dozera

V Brusne vlak zastal, malá dedinka, nikto nevystupuje a nenastupuje, len my štyria. Každý cestujúci čumí z okna, Peťo vystupuje a tu sa mu uvolnil ešus a z ešusu fľaša s vajíčkami a samozrejme sa aj rozbilo. To bol TRAPAS!!! Ale to je len začiatok. Na posúdenie situácie by ste mali vidieť ako bol Novis ustrojený, spolu so sedlovými kapsami. A hneď na to, čo sa mu prihodilo na stanici, podišiel k celkom peknej dievčine a opýtal sa jej ako sa ide do Nízkych Tatier. Musíte si však uvedomiť, že sme boli v Brusne. To bol druhý trapas.

Cesta ubiehala pomaly, ale isto. Dostali sme varovanie, aby sme nepodpálili les a dávali pozor na seba, lebo v doline je medvedica s dvoma mláďatami. Stretli sme aj srnku aj keď za ohradou, bolo to prvé menšie zviera, ktoré sme cestou stretli. Spravili sme si menšiu prestávku pri tomto zvierati, lebo tu aj tiekla čistá voda a tak sme sa aj napili a odpočinuli. Johny týčiaci sa nad všetkými ako božské oko prozreteľnosti.
nt-na-zaciatkuTu sú tie povestné Novisove sedlové vaky v klasickom jazdeckom postavení aj keď miesto koňa tu bol betónový múr

Zatiaľ sme šli po samej asfaltke. Cestou sme stretli horáreň aj s horárom a s jeho psami. Psy sa k nám pridružili a pekný kus cesty išli s nami. Až tam, kde sme sa rozhodli prenocovať. Chcel som napísať, že nás prehlasovali Novis a Sovi. Ja s Johnym sme šli na prehliadku terénu a psy šli s nami a keď sme sa vrátili tí dvaja nám zvestovali, že psov už hľadal horár a ešte k tomu motorizovane. Spravili sme mu veľkú službu. Nakŕmili sme mu psov a odniesli ich domov.

Parádne sme sa vyspali pod širákom a ráno nás budí krava. Každý ešte zíva a zrazu sú už spacáky prázdne.

nt-lezoviskoTen pohľad na naše nocovisko ma stále dojme. Oveľa viac ma dojme potom ten poriadok, ktorý za sebou necháme. Neviem si nikdy predstaviť kam sa upracú všetky tie sáčky, papiere, konzervy a zvyšky jedál. Niečo sa spáli, niečo zhnije a niečo sa zahrabe. Dačo sa aj zoberie zo sebou. Zívajúce spacáky a prázdne spacáky, neskôr Johny provokoval kravu a hádal sa s ňou kto má väčšie rohy. Spestrili sme si raňajky v tráve hľadaním súčiastky do foťáku, rytierskymi súbojmi a hodom oštepom. Hra na gitare bola len menším rozptýlením.

Vydali sme sa na cestu, keby som vedel, čo to bude za cestu, ostanem radšej doma. (To viete, že trepem hlúposti) Najviac ma nasralo to, že mi nič nezjedli z US – ky.

Potok a krásna asfaltka boli našimi spoločníkmi dlhé kilometre, ktoré sme si spestrovali podobnými vtipmi.
 
"Na americkej prérii:
- Ako sa dostanem do San José?  -pýta sa Joe
- Tri dni pôjdeš rovno a potom zaboč doľava! - znie odpoveď"

nt-cesta-zarubana

Už sme odpadávali od únavy, ale sme dúfali, že hrebeň je blízko. Och! Ako ďaleko sme boli od skutočnej pravdy. To boli tie veselé zážitky! To viete, že zase trepem hlúposti, ale čo mám písať, keď sa mi všetko zakrylo novými zážitkami.

Asi nastúpim nový trend v písaní tohto TRAMPU a to, že začnem písať čo sa stalo, čo je na fotkách, čo tam nie je spomeniem len okrajovo.Zahľaď, že sa človeče viacej na túto fotku. No, to by hádam aj stačilo. A na čo si prišiel? Nehovor to nahlas! Mohli by sa dotyčný aj uraziť. Ale to bolo len také menšie ohováranie. (Veď sa táto kronika dostane aj do ich rúk) Osviežili sme sa vodou a asi sme sa rozlúčili s potokom a zmizla aj asfaltka a vystriedala ju prašná lesná cesta. K tomu všetkému aj slnko pripekalo jedna radosť.

Prekážky v ceste. Dávali nám do cesty také hrôzostrašné prekážky, že… Veď sa pozrite.
Po takej ceste sa človek aj unaví. Je to hotová slasť, keď si môžem zhodiť z pliec ťarchu US – ky a ovlažiť sa studenou vodou pri potoku

Peťa tu nevidno, lebo sa zase vliekol niekde pri konci. Neviem to na isto, ale zvyk je železná košeľa.

nt-odpocinok-na-ceste

Keď sme si pozreli tie vysoké hole, predstavili sme si, že raz tam možno aj budeme. Raz určite! Vošli sme do lesa, ktorý nám aspoň trocha zmiernilo slnečnú páľavu. Až raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, raz, sa pred nami objavila chajda (turistická útulňa). Nachádzala sa na hranici lesa, už sme sa tešili, že je tu hrebeň, ale keď sme vyšli z lesa vytriezveli sme. Zbadali sme krásny kosodrevinový porast až kam oko dovidí.

Spravili sme si piš – pauzu, vyslopali sme kus vody (aspoň som sa odľahčil) Prichádzali sme na nové objavné poznatky o zemskej príťažlivosti a o slasti odpočinku.

Šli sme dlho predlho, nakoniec sa objavila taká úplne obyčajná tabuľa, ktorá nám dopriala trocha radosti. Oznamovala, že sme na vrchole! Konečne. Konečne!!!

nt-chocula-tabulaZapísali sme sa do vrcholovej knihy. Prekvapilo nás počasie, aspoň mňa! Bral som ďalekohľad, že sa pozriem, čo robia ľudia dole a ono je dole opar.

Skoro pod nami sa preháňajú srnky (tie sme videli). Sovi sa pokúsil o kotrmelec! Prišli sme ho navštíviť v nemocnici (keby bol urobil ten kotrmelec). Pokračovali sme v ceste po hrebeni. Novis zase skuvíňal, že už nevládze, že chce spať prehnutý cez hrebeň.

"HREBEŇ
- Priviaž si nohy o ten kolík, ktorý je vbití do zeme!!
- ? ? ?
- Aby si sa nezošmykol ! ! !"

nt-vrcholova-knihaUž nás chcel opustiť… Podarilo sa nám ho dovliecť až na Košarisko. Tam sme si spravili bombastické ležovisko. Našli sme aj ľadovec, to bola guľovačka.

Všade naokolo samá kosodrevina a naše miestečko pekne vnorené do kosodreviny aj do zeme. Mali sme asi 8 konzerv bez určenia pôvodu. Čiže boli zobraté dole papiere z nich. Chceli sme otvoriť Tekovskú šošovicu, po dlhom prezeraní čistých konzerv sme dospeli k tomu, že v tej prvej je šošovica. Zložitou cestou rôzneho hrkania a podľa sluchu. Nebola to ona. Tak postupne sme otvorili štyri konzervy segedínskeho gulášu. Až potom niekto ( ) prišiel na myšlienku, že aj v závode ich musia dajako rozlišovať. NÁPAD ho klepol o hlavu!!! Boli na konzerve skratky názvov napr. HR = hrianka; TS = Tekovská šošovica a pod.

nt-kam-terazKruto sme sa pripravovali na dážď. Čo ak príde? Robili sme si prístrešky z padákoviny, pršiplášťov. Bolo to strašne pochabé. O tom nás presvedčila budúcnosť.

Nos prešla pokojne, očakávaný dážď neprišiel, tak sme si dali do nosa jedlo, čo sme si pripravovali na mobilnom prototype sporáku, ktorý zhotovil Johnny..

Všade dookola perfektné skaly, hory a kopce. V diaľke pred nami sa črtala naša dnešná trasa. Ťažko sme si vzdychli, pod tiažou našich US – iek. Traja sme mali US – ky. Len ten masňak Sovi mal pekný, modrý ruksak, ktorý svietil všade kam sa pohol.

Dostali sem sa na Nízko tatranskú magistrálu, občas sme postretávali aj nejaké tie živé duše. Neskôr nás prekvapilo množstvo tých cudzineckých duší. Kde sa pohneme samí Nemec, Maďar a občas aj nejaký Slovák. Ideme si kľudne ďalej a zrazu sa v diaľke objaví niečo malé, farebné, čo sa preháňa po tatranských štítoch. Čo to je? Keď sa to malé priblížilo, zistili sme, že to je celá skupina pepíkov. Bolo ich asi 50. Prechádzali sme popri nich s nechuťou. Tie reči. Napr.: a jaký jsou špinavý! A tý klobouky.

nt-na-hrebeniBolo by dobré keby som sa zmienil aj o počasí. Najprv to bolo fajn, ani teplo ani chlad. Neskôr sa začínalo zhoršovať. Zo začiatku len slnko zašlo, potom prišiel vietor a začalo nás oziabať. Ukazovali sa teplé vrstvy oblečenia. Kto čo mal na vrchu, to si dal na seba. Boli aj menšie prestávky, kde sme sa začali osviežovať medom a podobnými lakocinkami. Jediný problém, čo sme mali, to bola voda. Nemali sme jej ani kvapku. A schádzať sa nám nechcelo.

Len pohľad na tie strmé stráne nám uberalo zo síl. Dole by to nebolo také hrozné. Však čo, skotúľať sa skotúľaš. A niekde sa aj zastavíš, ale späť ako? Helikoptéru sme nemali objednanú, preto ostávame aj naďalej smädný. Od niektorých turistov sme dostali bezpečné informácie, že voda bude. Raz určite.

nt-doplnanie-silZvláštna udalosť nás ohromila. Bežecké preteky. Ich trasa viedla zdola na hrebeň a po hrebeni až na Chopok, kde je cieľ.

Po siedmych dolinách a siedmych kopcoch sme došli na rázcestie, ktoré nám ukazovalo, že prameň je 5 minút cesty. Na naše veľké prekvapenie to aj bola pravda. Naše vyprahnuté hrdlá dostali konečne vody koľko sa jej zachcelo. Doplnili sme si zásoby vody a šli sme k tzv. Salašu.

SALAŠ – bola to obyčajná šopa z plechu, všade okolo hory odpadkov. Kvôli tomu sme si šli pohľadať ležovisko pod klenbou stromov. Aj sme ho našli. Výborné! Ihličie bolo mäkké a suchá zem rovná a bez hrboľov.

Začali sa kopiť mraky a vyzeralo to na dážď. Neskôr sme prišli na to, že to bol trojdňový lejak. Plný optimizmu si staviame prístrešok z padákoviny. Bol hotový! A v tom sa spustil lejak.

Prvé, čo bolo, bolo že padákovina premokla. Preto sme si pozbierali svojich šesť slivák a šli sme do salaša, tam to bolo aspoň trochu pod strechou. Ale aj napriek tomu lialo ako z krhly. K tomu všetkému bola aj zima.

nt-horrorPlánovali sme, že dôjdeme až na Chopok, ale počasie nám spravilo škrt cez rozpočet. Prinútilo nás zdržať sa (asi) tri dni v tej polozbúranej šope z plechu a zvyškov rúr. Voda zo strechy nám slúžila na umývanie. Aj keď sme mali pitnú vodu hneď za rohom.

Drevo! Všade bolo mokro. Dať si dačo teplé to by bolo fajn. Preto sme sa museli takto obliecť, aby sme nezmokli pri ceste na drevo.

Všetky hygienické potrieb sme vykonávali v okolí salaša. Niekto dnu, niekto na rúrach a niekto si to zas šmírom – šmároval po tráve. Riťné gaštaníky si vytieral zo zadku. Nikomu sa zas nechcelo po drevo, lebo si vraj nezmočí kanady a tak sme mali namočené kanady všetci. Rozplápolal sa oheň, mali sme dačo teplé pod zub. Bez ohňa sme sa „báli“ aj keď nebola ešte noc. Z vedľajšej uzavretej miestnosti sa ozývali zvláštne zvuky ŠŠŠHH; VŽĹŽ a pod. Toť nás strašili lietajúce hovná, ktoré sa tam našou zásluhou dostali.

Prišla nám aj prvá návšteva v podobe pepíkov. Prišli, nepovedali ani slova a zabarikádovali sa spolu s lietajúcimi hovnami. Dážď si veselo padá, keď v tom počujeme ľudskú reč. Boli to zablúdilci z Blavy. Chceli prejsť celý hrebeň za jednu noc, ale s počasím nerátali, tak ako my. Oni na tom boli oveľa horšie. Nemali spacáky, len ľahké oblečenie, ktoré im zmoklo úplne, botasky tiež. To že sme mali oheň to bolo božskou prozreteľnosťou, pre nich. Vo veľkom si sušia veci, bavíme sa dobre. Oboznámili nás s kopou žartov, my ich nie.

nt-pod-strechouZato sme vynikali aspoň trochu v hre na gitaru (Johny) a v speve. Zrazu nám tieto pochody prerušil pepík slovami: „Už by jste mohli nechat to mlácení do ty kytary!“ a tým sa jeho slovná zásoba vyčerpala a šiel spať k hovienkam. Uložili sme sa k spánku v našej malej ohrade, ktorú sme si postavili, aby nás vietor nesfúkol.

Ráno to vyzeralo asi takto! Zamračené tváre, všade veľká kucapaca, bordel, kvôli ktorému je mi do plaču. Ostatný sa tomu len veselo smejú. Doobedie prebehlo v celku pokojne, až na to, že pršalo, bola hmla a došiel nám chlieb. Poobede, akurát pred novým prívalom vody prišli rekreačný turisti z Jasenia. Bola ich celá tlupa, plno decákov, ktoré si nás obzerali ako muzeálnu raritu.

Dopočuli sme sa, že vraj majú chlieb. Chceli sme ho kúpiť, veď kvôli chlebu nepôjdeme dole. Mali ho! Krajec, dva, kto koľko mal toľko dal. Malinovky v prášku, konzervy, klobásy, chlieb, rohlík, nažehľovačky a ešte všeličo iné. Týmto nás zachránili pred smrťou hladom.

nt-daryUrobili sme si aj pamätnú fotografiu kvôli tejto veľkolepej udalosti. Noc sme strávili rôznymi pokusmi z oblasti svetlených efektov, spojených s rozpúšťaním vosku. Nasledujúce fotky vás o tom presvedčia, keď nie, tak si to vyskúšajte sami, ale pozor na vlasy.

Už sme sa zmierili so situáciou, že na Chopok sa nedostaneme.

Preto sme sa duševne pripravovali na zajtrajšiu cestu, ktorá prebiehala v zime, hmle. Na hrebeni bolo také hrozné počasie. Mizli sme v hmle ako nejaký duchovia a potom sme sa z nej nečakane vynárali.

nt-k-hrebeni-hmlaNaobliekali sme sa, lebo bola zima. Keď sme však zišli dole z hrebeňa, museli sme niektoré vrstvy zo seba zhodiť. Boli by sme sa upiekli.

Pri Bašovni sa uskutočnila táto dôležitá prestávka.

Rozložili sme sa a začali sa vyzliekať z jednotlivých vrstiev. ďalej nás čakala už len dlhá cesta cez Magurku k Tajchu. Magurka – celkom pekná chatová osada. Zopár dreveníc a jeden kostol

nt-gitarista-v-hmleŠťastne sme došli k Tajchu, kde už mal premávať autobus. A jediná vec, čo sme nemali, to boli hodinky. Ani dopravák sme nemali a tak sme šli na slepo.

V Tajchu nás čakalo prekvapenie. Nie, autobus sa nepokazil, ani defekt nedostal, len vôbec neprišiel. Taká radosť, že po toľkej ceste pešo pôjdeme zase pešo. Autobus neprišiel preto, lebo chodí len cez pracovné dni. Nedeľa pracovným dňom nie je.

12 (slovom dvanásť) kilometrov nám bolo treba prejsť, pokiaľ sme sa chceli dostať domov. Aspoňže cesta viedla pekným územím. Občas sa vyskytla aj nejaká tá chata, či drevenica a to bolo všetko, čo nás obveseľovalo. Zato vecí, ktoré nás rmútili, bolo viacej. Napr. asfaltka sa hodí tak pre autá, ale nie pre nohy v kanadách, ktoré už prešli 10 kilometrov po kopcoch.

Aj hlad sa prihlásil. Zásoby, ktoré sme dostali hore sme už spotrebovali. Na obed sme mali skromné lesné jahody, až tri kusy, ktoré sme cestou zapíjali lahodnou vodou. Sovi nám stále dráždil chuťové poháriky, kecmi o pečenom bažantovi na víne (či na modro). Keď to vravel už desiaty krát dráždil aj mňa a nielen moje chuťové poháriky. 

nt-pri-ceste

Bola tu ešte gitara, kto ju ponesie? Dohodli sme sa, že ju nesie každý dve zastávky (autobusové). Nenechajte sa oklamať fotkami. Nie vždy Soviak niesol gitaru. Nemohol som predsa vyťahovať foťák stále!  Tie pekné kopce nám aspoň očiam ponúkali niečo pekné. Pri občasných zastávkach, ktoré sme si dožičili, sebe aj naším unaveným nohám. Že sme boli naozaj unavení to bolo vidno aj na fotke. Nič sa nedalo robiť museli sme ďalej, stále vpred. Monotónne šli nohy sami od seba, stále v rovnakom rytme. Teraz pravú pred ľavú a zas ľavú pred pravú …

nt-k-magurkeObjavili sa zemľanky, neklamný znak, že sa už blížime k Partizánskej Ľupči, kde bola otvorená krčma a nič viac (ešte kostol). Hladný sme sa vrhli k jednej tete, od ktorej sa nám pošťastilo kúpiť liter mlieka, polku chleba a dáke to maslo. To bol pôžitok, jesť chlieb s maslom a zapíjať mliekom rovno pred kostolom. Ako dezert sme si dali Horalky.

Takýto zničený sme boli, keď sme očakávali príchod autobusu! V kľude sme došli do Liptovského Mikuláša a odtiaľ vlakom rovno do Košíc! Už sme tu a sme zdravý a to je dobré!

 

 

nt-odpocinok-partizanska-lupca 


K O N I E C ! ! !

K O N I E C ! ! !

K O N I E C ! ! !

Štatistka trasy:

Prejdených: 43,66 km
Prevýšenie: 2016 m
Klesanie: 1855 m
Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke.

Poznámka: Značkovanie chodníkov bolo v roku 1989 odlišné od súčasného stavu.sipka-pokr

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť