Aprílový jarno-ZIMNÝ tramp
Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Cez Studňu na Poludnicu, Murán...
Cez Studňu na Poludnicu, Muránska planina

Cez Studňu na Poludnicu, Muránskou planinou s Biancou
Videl som, že v útulni na Nižnej Kľakovej niekto je. Nie niekto, ale kopa ľudí. Predpok [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Z Voniacej Martinovou dolinou
Z Voniacej Martinovou dolinou

Muránska planina 2016, Z Voniacej Martinovou dolinou Ležal som na lavici hodnú chvíľu. Nakoniec som vstal, musel som. Slnko pieklo, ale lavice u [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Útulňa Drina, chata Čergov a dobrí ľudia

Predchádzajúce časti:


Veci som si poukladal pod seba, tak aby nezavadzali a natiahol som sa do hamaky. V polospánku som ešte stihol započuť také jemné dunenie, ale nevenoval som tomu pozornosť. Zaspal som.

V noci som sa zobudil na to, že leje. Nie prší, ale leje. Jediné, čo som urobil bolo to, že veci, ktoré som mal bližšie k zábradliu som presunul k stene. Na tvári som cítil vodnú triešť, ktorá poletovala vzduchom. Triešť ma veľmi netrápila, to k búrke patrí. Zaliezol som späť do hamaky a spal som ďalej.

Východ slnka nad chatou Encián bol čarokrásny, Čergov  Ranné lúče slnka na vrchu Čergov

Skorý budíček

Ako som už spomínal hneď v úvodnom článku mal som v pláne pomôcť pri oprave Driny. Na piatok a sobotu už mali dosť pomocníkov. V nedeľu by sa však pomoc šikla, preto som si budík natiahol na skorú rannú hodinu.

Panoráma z vrchu Čergov na juhozápad

Chcel som byť na Drine, čo najskôr. Od chaty Encián som odchádzal o 06:21 h. na Drinu som došiel o 07:05 h.

Útulňa Drina

Útulňa Drina na ČergoveBúda, ktorá najprv slúžila na uskladnenie náradia pri výsadbe lesa sa časom zmenila na klasickú trampskú búdu.

A to len vďaka nadšencom, ktorí neváhali investovať do nej svoj čas, ochotu, prácu a financie.

Pred Drinou bol akurát Marek, ktorý si balil svoju hamaku a nikto viac. Vzhľadom k tomu, že tu včera malo byť plno ľudí, tak ma to trocha zarazilo.

Nakoniec vysvitlo, že Chodec ešte spí v útulni a ostatní tiež, ale na chate Čergov.

Nebudem sa tu rozpisovať o prácach, ktoré sa na Drine urobili. Prečítaj si článok na www.slobodapohybu.sk, kde to Chodec pekne rozpísal.

Chodec

Musím porozprávať pár slov o tomto človeku. Niekedy si myslím, že ani nepochádza z tejto planéty. Rád by som mal aspoň polovicu z jeho energie. Neposedí, nepostojí, všetko rieši za pochodu. Jeho odpočinky sa rátajú rádovo na sekundy. V jednej ruke pílka, v druhej sladká tyčinka alebo keksík a už zase píli.

Cestička k útulni Drina je dosť strmá, Čergov  Veranda útulne Drina na Čergove  Chodec pripravuje miesto pre dreváreň, útulňa Drina, Čergov

Tak s týmto človekom som si chcel podať ruku. Doteraz sme sa nepoznali. Vyšiel von v priebehu 5 minút s jasným plánom na ďalšie práce. Nebudem tu predsa len tak posedávať.

Moja pomoc na Drine

  • „Treba mi ešte poprinášať nejaké kamene, Marek Ti ukáže odkiaľ. To je tu, len kúsok“. – ak sa povie kúsok, tak by to malo byť blízko.
  • „Jasné nie je problém, pár ich prinesiem“. – veď rád pomôžem.

Z toho jeho: „To je tu len kúsok.“ sa vykľula vzdialenosť asi 750 m a ešte o niečo poniže. Marek mi ukázal miesto v koryte potoka, kde sa dali vyhrabať kamene. Aspoň tie, ktoré tam ešte ostali. V sobotu väčšinu z nich použili na podloženie útulne. Včera však mali krosná. Dnes som mal so sebou len svoje ruky.

Tak som vyťahoval vlhké, bahnité kamene, ktoré mali odor hnijúceho lístia a dreva. Tento pach so šialenou zbesilosťou priťahoval kadejaký lietajúci hmyz. Najmä muchy, komáre a ovady.

Malo to však aj jednu výhodu. Čím dlhšie som stál na jednom mieste, tým viac ich bolo okolo mňa. Musel som sa hýbať. Tak som sa hýbal a nosil kamene.

Dovliekol som hromadu kameňov asi na 4 krát a Chodec zahlásil: „To by malo stačiť.“ A pre istotu ešte dodal: „Skoč prosím Ťa hore ku krížu a zruš tam ohnisko. A prines tie kamene, ktoré tam sú.“ Bolo ich na dve vedrá.

Prameň poniže útulne Drina na Čergove  Vo vnútri bol materiál na zateplenie, útulňa Drina, Čergov  Cesta k chate Čergov už len klesala

Ešte som zrezal dve stojky, aby bolo dosť oporných brvien na stavbu drevárne, ktorú už začal stavať Chodec. Už som musel vyraziť, lebo som potreboval stihnúť autobus z Terne s odchodom okolo 12:45 h.

Na Drine som bol s Chodcom ešte dvakrát.

    • Prvýkrát sme dotiahli drevárničku do konca. Opatril som ju okapom. Ak by poriadne nefungovala, aspoň viete na koho nadávať.
    • Druhýkrát sme spolu so Stanom posťahovali padnuté stromy zo širokého okolia, napílili ich na klátiky a naplnili celú dreváreň.

Chata Čergov

Z Driny som vyrazil o 09:50 h. a dúfal som, že autobus o 12.45 h. z Terne stihnem. Prezradím tajomstvo, ale len tak pošepky. Autobus by som určite nestihol, keby nebolo dobrých ľudí, ktorí mi pomohli.

Pri chate Čergov som bol o 10:16 h. vbehol som dnu a poprosil som Dušana dve pivá a dve Horalky. Bol som smädný.

Chata Čergov  Pri zostupe do Terne sa mi naskytol aj takýto výhľad z hrebeňa na západ, Čergov

Kým sa pivo čapovalo, rozprával som sa s Dušanom LÖRINCOM – chatárom. O tom, ako sa darí, že má ísť na operáciu. Žiaľ ani ja a určite ani on nevedel, že to bude náš posledný spoločný rozhovor. Skonal dňa 15. 10. 2020. Nech mu je zem ľahká.

Cesta do Terne

Cesta do Terne, to teda bolo niečo! Raz‑dva som vypil tie dve pivá, nezdržiaval som sa. Vyrazil som zrýchleným krokom. Bolo 10:35 h. Dušan ma ubezpečoval, že o 12.45 h. autobus z Terne určite stihnem. Upaľoval som, čo mi sily stačili, lebo na hríbiku bol čas do Terne 2:20 h.

Zjedol jednu z Horaliek. Tú druhú som odložil na horšie časy. Pri hríbiku Nad Závadkou som ešte stihol vyfotografovať dvoch cyklistov Štefana s parťákom. Potom som už naozaj trielil do Terne. Na hríbiku (Nad Závadkou) bol vyznačený čas do Terne 01:40 h. a bolo 11:19  h. Čím ďalej som šiel, tým som bol presvedčenejší, že autobus nestihnem.

Pútniku, ktorý ideš okolo mňa nezdvihni na mňa ruku, lebo som: teplo tvojho krbu počas zimných nocí, strecha tvojho prístrešia, kde sa utiahneš pred páliacim slnkom a ovocie moje uhasína tvoj smäd, trám, čo drží tvoj dom, stôl na ktorom jedávaš, posteľ, v ktorej odpočinieš a doska z ktorej postavíš čln, dvere tvojho domu, drevo tvojej kolísky a nakoniec i tvojej rakvy. Pútniku, ktorý kráčaš okolo mňa vypočuj moju prosbu NENIČ MA!  Informačná tabuľa o Golenčišine a vzniku názvu pohoria Čergov  Jednoduchá, zrozumiteľná meteorologická stanica na Čergove

Klini na obrázky a otvoria sa v novom okne, väčšom okne

V lese som stretol odstavené auto aj s vodičom. Pýtal som sa, či nemá namierené do Terne. Žiaľ nemal. Čakal na známych, ktorých vyviezol hore.

Došiel som k poľane pri Jakubeci, kde bol pamätník Richarda SÉPIHO, ktorý tu tragicky zahynul dňa 28. 07. 2015 pri páde vrtuľníka.

Krásne výhľady, žiaľ nemal som čas sa nimi kochať. Urobil som len pár rýchlych záberov a pelášil som ďalej. Dúfať, to bolo to, čo mi ešte zostávalo. Naozaj som dúfal, že ešte možno, snáď, hádam stihnem autobus.

Výkrik cez kríky

Na hornom konci, pri páse kríkov, som videl odstavené dve autá, no nikto pri nich nebol. Cesta sa na tomto mieste rozdvojovala. Ja som si vybral tú vľavo, lebo tam boli krajšie výhľady na okolitú krajinu.

Panoráma z červenej turistickej značky pri mieste zvanom Jakubec, Čergov

Druhá cesta bola od tej, po ktorej som šiel ja, oddelená pásom hustých krovísk. Pás kríkov nebol široký, ale bol dostatočne hustý na to, aby sa cezeň nedalo dostať. Minul som posed, kde bol aký‑taký priestor a prechod na druhú stranu. Minul som ho a započul som auto. Topiaci sa aj slamky chytá!

Na mieste zvanom Jakubec slnko naplno ukázalo svoju silu, Čergov  Pás kríkov za Jakubecom, ja som sa vydal vľavo, Čergov

Auto, ba ani vodiča som nevidel, ale zakričal som cez kríky: „Nezobrali by ste ma do Terne, nestíham autobus.“ Počul som, že auto zastalo a začalo cúvať.

Ja som sa rozbehol späť k miestu, kde bol posed a vybehol som briežkom na druhú stranu. Zbadal som niečo ako Gazik s ložným priestorom upraveným na sedenie. Jozef, ktorý bol vodičom, mal stiahnuté okno a len povedal: „Vyskoč si hore.“ Ja som s radosťou vyskočil a už som sa viezol.

Ďalší stop

V Terni na rázcestí Hradisko som si počkal na autobus, ČergovJozef ma odviezolk Hradisku a ďalej šiel iným smerom. Do Terne to nebolo ďaleko („len 3,3 km“). Bolo 11:54 h., tak možno by som ten autobus mal stíhať. Jozef mi povedal, že jeho parťák Miro (to druhé auto) idedo Terne a určite ma zoberie.

Tak som tam čakal a ani nie o 2 minútky prišiel Miro, ktorého som stopol. Nasúkal som sa do Fiata Punto a viezol som sa do Terne.

Na rázcestí Hradisko v Terni som vystúpil. V Terni som bol s dostatočným časovým predstihom. Autobus som bez problémov stíhal.

Dal som sa do poriadku, prezliekol som sa do cestovného. Trocha som sa poľudštil a vychutnával som si roztopenú Horalku.

Dôvetok (dodatočná poznámka)

Tento tramp bol najmä o Čergove a útulni Drina, ale musím spomenúť aj ľudí, ktorí nezištne pomáhajú.

  1. Jozef s Michalom na útulní pod Minčolom a na Lysej, ktorí ma ponúkali všetkým, čo pri sebe mali a rozprávali neskutočné historky.
  2. Jozef na chate pri Krížoch, ktorý ma ponúkol pivom a zabodoval na plnej čiare.
  3. Chodec, Stano, Marek a ostatní, ktorí sa podieľajú na obnove útulne Drina.
  4. Jožo s Mirom, ktorí ma viezli do Terne a vďaka nim som stihol autobus. 

Štatistika trampu:

Prejdených: 45,5 km
Stúpania: 2 185 m
Klesania: 2 193 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého trampu.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár