Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Tramp Nízke Tatry
Tramp Nízke Tatry

Tramp Nízke Tatry Po maturitách. Z veľkej radosti, že už sme dospelí, sme sa museli ísť vyliečiť do krásnych slovenských hôr. A tak sme  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
The Grotto, Národný park Bruce...
The Grotto, Národný park Bruce Peninsula

The Grotto, Národný park Bruce Peninsula Jazykovo viac zdatní sa dovtípili, že pôjdeme pozrieť nejakú jaskyňu, prípadne dutinu. A na dutiny [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Slovenský raj 2012 - Veľký Sokol, Rothova roklina a Červeňák

srm-3-velka-polana-1Tak som zjedol raňajky, dopil vodu, čo mi ešte ostala a vydal som sa cez Veľkú poľanu smerom na Malú poľanu. Pofotil som niečo. V noci musela byť zima, lebo, tam kam neprenikli slnečné lúče, ostala inoväť. Pokračoval som smerom dole. Cestou som narazil na staré napájadlo pre dobytok, ktorý sa na Malej a Veľkej Poľane pásol. Našiel som aj zbytky nejakých základov, možno chladnej miestnosti.

srm-3-mala-polana-1

Čo je chladná miestnosť?

Niekedy neboli chladničky a neskôr, keď už boli, sa neoplatilo ťahať ich hore spolu s elektrickým vedením :-) Tak si hlavne bačovia stavali miestnosti, ktoré boli čiastočne zapustené do zeme, v tieni, pri vode. Tu skladovali výrobky, ktoré boli chúlostivé na teplo. Nemíliť si to prosím s pivnicou!

srm-3-mala-polana-napajadloPokračoval som po prti lesnej zvery. Cesta pekná, trocha divoká a nebezpečná! Na jednom mieste, kde som musel preliezať mohutný kmeň spadnutého stromu, mi spadol kryt na objektív, no ne, a ne ho nájsť! Svah so slušným sklonom. Nakoniec som ho našiel asi 5 metrov od miesta, kde som predpokladal, že ho nájdem.

srm-3-mala-polana-hra slnkaŠiel som korytom potoka, ktorý sa miestami strácal a ostalo len suché koryto. Ani som veľmi neklesal, čo bolo síce fajne, no vedel som, že nakoniec klesnúť musím a to veľmi prudko. Asi po 40 minútach som došiel k skalám, kde už bolo vidno aj diery v skalách (jaskyne?), hlavne po pravej strane. Boli relatívne blízko, na môj vkus dosť vysoko a nemal som čas na to, aby som ich preskúmal. Ja nie som taký prehľadávač dier ako môj kamarát Johnny emote biggrin

Zišiel som jedným pekným vodopádom, aspoň bol by to vodopád, keby tam bolo viac vody. Už sa mi začínal otvárať výhľad na úbočie oproti. Ocitol som sa pri skalnom zráze. Tu som sa musel rozhodnúť kadiaľ pôjdem ďalej. Lákalo ma to ísť vpravo, cesta vyzerala celkom schodná, no len po miesto, kde som sa pozrel za previs. Hneď začínal skalný zráz, ktorý mohol mať miestami od 10 do 50 metrov.

 srm-3-mala-polana-2  srm-3-mala-polana-3

Pokochal som sa pohľadom na náprotivný svah a pokračoval som doľava, kde bolo predsa len trocha viac stromov a aj nejaká pôda. Zemina však bola dosť nebezpečná, lebo bola len povrchová a na takom strmom zráze sa uchytili kamienky, ktoré sa chovali ako mydlo. Stačilo na nich stúpiť a už sa dali do pohybu. Pekne traverzom som zišiel prvý strmý zráz.

 srm-3-cesta-divej-zvery-1  srm-3-cesta-divej-zvery-2  srm-3-cesta-divej-zvery-3

Predo mnou som už videl chodník v rokline Veľký Sokol, od ktorého ma delilo asi 20 metrov skaly. Musel som to celé obísť doprava, veľmi ma to nelákalo, lebo tam boli polámané a pováľané stromy na dosť strmom svahu.

srm-3-cesta-divej-zvery-4  srm-3-cesta-divej-zvery-5  srm-3-velky-sokol-2

Nakoniec, ak som nechcel absolvovať rýchlokurz zlaňovania bez lán som tade musel, tak, či tak. Predrel som sa tou spúšťou a bol som znova na prudkom svahu. Chcel som sa oprieť o jeden mohutný kmeň a ten sa s rachotom zvalil. Ja som si musel vybrať spráchnivený peň, ktorý len na to čakal, aby sa o neho niekto oprel! Skoro som ho nasledoval LTT (len tak, tak).

srm-3-velky-sokol-1Už som bol dole vo Veľkom Sokole, neďaleko Rothovej rokliny, kde som zase postretával hordu maďarsky hovoriacich ľudí. Trocha som sa osviežil, napil, odpočinul a šiel som za nimi. Prešiel som pár drevených vodorovných stupačiek s relatívne miernym sklonom. Zrazu sa ku mne rozbehol pes – šteňa, ktoré pripomínalo nemeckého ovčiaka.

srm-3-berina-2Prvé čo ma napadlo, že existujú aj iní blázni, ktorí vláčia psa do tých najväčších roklín Slovenského raja, ako ja s Johnnym, keď sme tu mali Berinu (Aljašský malamut). Veď čo, keď sme to my zvládli zvládnu to aj iní.

Pointa toho všetkého je to, že ten pes nepatril nikomu. Jednoducho tu bol a nebol ničí. Predo mnou bol pár, muž a žena a oni sa podujali, že šťeňa zoberú zo sebou a odnesú na Pílu, kam smerovali. Pes sa vrátiť nechcel, vždy sa chcel dostať len hore, čo mi pripadalo normálne, lebo videl, že ľudia idú len hore.

Ja som mal čas a chcel som si pofotiť nejaké rozmazané vodopády, ale toľko ľudí chodilo, že som vyslovene čakal kým sa mi uvoľní pohľad na tú krásu predo mnou. Poobede sa už zástup ľudí pochodujúcich roklinou trocha zmiernil. Prakticky po tom ako som vyšiel Rothovú roklinu, tak už som nestretol nikoho.

Vyšiel som Rothovú roklinu a zamieril som k Červeňáku. Niektorí ho volali aj Smrekovec alebo Krvák. Keď som ho videl pred 3 rokmi už som tušil, že čoskoro skončí. Chýbajúca piecka, deravá strecha už vtedy urobili svoje. Od chaty cca 100 metrov, bol prameň, ktorý už bol úplne suchý, strieška nad prameňom prepadnutá. Je pravda, že ten prameň bol taký občasný, t. z., že keď pršalo a bolo dosť vody, tak aj v tomto prameni bola voda, ale keď bolo sucho, tak aj prameň bol suchý. Pamätám sa ako som neberal vodu spod hladiny, lebo na vrchu bolo napadané ihličie. Voda mohla mať okolo 4oC a zima zaliezala nenormálne pod nechty. Nedokázal som nabrať dve 1,5 litrové fľaše na jeden šup.

srm-3-velky-sokol-rothova-roklina-1  srm-3-velky-sokol-rothova-roklina-2  srm-3-velky-sokol-rothova-roklina-3

Červeňák to už má zrátené. Dvere vysadené z pántov, postele chýbali, stôl tam ešte bol. Vrch z hliníkového ešusu tu bol ako spomienka na staré wandrácke časy.

srm-3-velky-sokol-rothova-roklina-5  srm-3-velky-sokol-rothova-roklina-6  srm-3-velky-sokol-rothova-roklina-8

Ohnisko pred Červeňákom bolo krásne obrastené zeleným machom. Starý strom pri ohnisku už tiež mal svoju životnú púť za sebou. Zaujímavé bolo, že vo výške asi jedného metra sa rovno na kmeni usalašil mladučký ihličnan, ktorý sa už zakorenil a snažil sa zosilnieť a predrať k životu. Dopadne tak aj Červeňák?

srm-3-cesta-na-cervenak  srm-3-cervenak-pramen  srm-3-cervenak-ohnisko

Pomaly zapadajúce slnko preniklo cez starú zárubňu Červeňáku dovnútra, ako keby chcelo naznačiť, že Červeňák ešte nepovedal posledné slovo! Bodaj by to tak bolo!

srm-3-cervenak-1  srm-3-cervenak-svit-slnka

Od Červeňáku som sa musel vracať k Rothovej rokline na Glackú cestu. V tejto časti bolo vidno, že aj v národnom parku sa intenzívne ťaží drevo. Ďalej však bolo badať, že cesta nie je vôbec spriechodnená, lebo kde tu popadali nejaké kmene a nikto sa neunúval ich hodiť na bok.

srm-3-glacka-cesta-1  srm-3-glacka-cesta-2  srm-3-glacka-cesta-4

V strede cesty už začínali preberať vládu nad travinami mladučké výhonky stromov. Na starších stromoch boli viditeľné pozostatky zo starého značeniaModrej značky“, ktoré viedlo od Glackej cesty do Zajfu a ďalej do Stratenej alebo k Palcmanskej maši. V mieste, kde cesta prekračovala potok som sa umyl a vykonal základnú očistu. Voda bola studená, no umývať sa treba.

srm-3-glacka-cesta-3  srm-3-glac-studna

Nabral som si aj vody, lebo tu je posledná známa voda, na mojej ceste späť k Hamburgerkám. Pravda na Glaci – bývalá horáreň je studňa, no nikdy som nezažil, že by z nej niekto naberal vodu. A schádzať dole od Hamburgeriek dole k premeňu Veľkého Kyseľa sa mi nechcelo.

srm-3-glac-byvala-horaren-2  srm-3-glac-byvala-horaren-3

Čas bol dosť pokročilý a ja som sa ešte musel vrátiť. Slnko „proklate nízko“. Glacká cesta rovnako ako aj samotná lúka pri bývalej horárni Glac bola krásna. Slnko dodalo všetkým listnáčom zlatistý vzhľad, jednoducho nevídaná krása. Od horárne na Glaci som sa nevybral po zelenej ale som sa rozhodol, že pôjdem smerom na Malú poľanu, veď cestou to niekde možno reznem na Veľkú poľanu.

srm-3-velka-polana-2-mesiac  srm-3-velka-polana-2-3  srm-3-velka-polana-2-ja

Došiel som na rázcestie, kde som sa vybral po zvážnici, minul som starú ohradenú lesnú škôlku s pozostatkami drôteného pletiva a na ľavej strane sa už objavila Veľká poľana. Stromy a aj ja sme už hádzali veľmi dlhé tiene skoro po celej poľane. Prešiel som kopček a už sa predo mnou objavili Hamburegerky.

srm-3-velka-polana-zapad-slnkaDnes som s vodou musel viac šetriť, lebo po dlhej ceste som bol dosť vyprahnutý, nie ako včera, keď som sa napil do sýtosti z prameňa Veľkého Kyseľa.

Na večeru som si dal znova polievku, uvaril som si ryžu s cibuľou a cesnakom, k tomu nejakú mäsovú konzervu. Celé to som zakončil dezertom vo forme opečenej klobásky, ktorú som zjedol len tak, lebo pečivo ani chlieb som nemal. Znova som si usušil spotené veci, ktoré som mal na sebe a mierne uťahaný som zaľahol spať.

 

sipka-pokr

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť