Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Muránska planina v zime, Dolin...
Muránska planina v zime, Dolinou Trsteníka

Muránska planina v zime, Dolinou Trsteníka Zima, zima tu je, sniežik poletuje. Stromy, bielym i na Muránskej planine zahaľuje. Teploty mali byť [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Ide sa na Kloptaň
Ide sa na Kloptaň

Ide sa na Kloptaň Asi som to tušil. Ako ináč by som to vedel vysvetliť? Ešte dobre, že som stôl odniesol späť pod strechu chaty. Zaľa [ ... ]

Toto si chcem prečítať

K sútoku Hornádu a Torysy

Odych pri pamätníku Bitky pri RozhanovciachPekoty! Celý týždeň. V sobotu som sa rozhodol, že prevetrám svojho dvojkolesového tátoša, na ľudský pohon. Hneď z rána (07.00 h.) som sa zobudil, umyl, najedol, obliekol a niečo pred ôsmou som vybral bicykel.

Z prednej vidlice mi odpadol senzor na meranie rýchlosti. Veď nevadí, pripnem ho znova. Žiaľ nemal som pri sebe viazače, tak som šiel po ne domov. Priniesol som 10 centimetrové. Jasné, že nestačili. Tak som šiel znova a priniesol už 14 centimetrové, tie už boli dobré. Napriek tomu tachometer nechcel fungovať. Asi niekde bola chyba v kábloch. Ešte som dofúkal kolesá a konečne o 09.00 h. som vyrazil.

Je pravdou, že toto som si mohol skontrolovať aj skôr a nezdržiaval by som sa takými malichernosťami.

Po kopcoch do Budimíra

Tabuľkový plot vo Vyšnej Hutke

Prešiel som cez mestskú časť Košice Sever, pokračoval som po Kostolianskej ceste popri kameňolome do Kostolian. Veď kam inam by mala viesť Kostolianska cesta? Nie? Vyšiel som po kopcoch a už sa kotúľam dole do Kostoľan nad Hornádom a Družstevnej pri Hornáde. Prejdem most, trocha rovinky a znova kopce.

Práve v týchto kopcovitých zákrutách sa rozhodol správca ciest kosiť trávu pri ceste. Hluk smrad, ale aj vôňa čerstvo pokosenej trávy.

Vyšľapal som si najväčší kopec na mojej dnešnej trase teraz ma čakal už len zjazd do Budimíra. Dosiahol som maximálku 53 km/h. Ako to viem? To je správna otázka. Keďže mi nefungoval tachometer… Toto som sa dozvedel až keď som prišiel domov. Trasu som si logoval prostredníctvom aplikácie LocusMap.

Bez problémov som prešiel Budimír, dodržujúc obmedzenie rýchlosti.

Telefonáty

Mal som so sebou aj telefón, ktorý som si odložil do cyklodresu do vrecka na chrbte. Počul som, že zvoní a to niekoľkokrát. Zastavím sa v Rozhanovciach a popozerám, kto nevie bezo mňa žiť nevie bezo mňa žiť.

Panoráma sútoku riek Hornádu (vpravo) a Torysy (vľavo)

Zastavil som sa v parčíku pri pamätníku Bitky pri Rozhanovciach. Ešte, že ten pamätník bol vyšší, aby mohol vrhať tieň. Sadol som si na pätník k pamätníku a začal som vyvolávať. Najprv do práce, potom známemu, potom kamarátovi, zasa známemu, zasa kamarátovi a zasa známemu.

Kamarát Miňo vybavoval nejaké veci a nevedel sa s ním dorozumieť. Mal jazykovú bariéru, s ktorou som mu pomáhal ja.

Moja maličkosť pri sútoku Hornádu a Torysy

Teplota

Dnes malo byť niečo vyše 30° Celzia. Pripravil som sa na to. Natrel som sa opaľovacím krémom.

Humorná prestávka

Rozhovor v base s novopríchodzím väzňom.

• „Počúvaj, buď dobrý a budeš si môcť vybrať.“ - vraví starý väzeň.
• „Čo si budem môcť vybrať?“ – pýta sa ustráchaným hlasom nový väzeň.
• „No to, či to budeš chcieť s krémom alebo bez.“ - dostal odpoveď.
• Novému väzňovi prebehli všetky možné kombinácie, ktoré by ho mohli čakať a tak povedal: „No, ja by som to skúsil radšej s krémom.
• „Super! Krémo – poď sem a drž ho!

Na ráme bicykla som mal litrovú fľašu s vodou. Keď pôjdem po dedinách, tak sa zastavím v nejakej krčme, či potravinách a doplním si zásoby tekutín. Vždy som si vravel, že až v tej nasledujúcej dedine. Nakoniec som si zásoby doplnilKde? To až na konci príbehu.

Odpočinul som si a z fľaše som vypil už asi ¼. Slnko už pieklo, potil som sa, ale vetrík počas jazdy ma dostatočne chladil.

V Košických Oľšanoch som preťal cestu I/19 a pokračoval som do Bystera, Košickej polianky. V Košických Poliankach som načas opustil asfaltovú cestu a poľnou cestou som prešiel do Vyšnej Hutky s pokračovaním do Nižnej Hutky.

Vo Vyšnej hutke som minul nezvyčajný plot s plechovými tabuľami. Keď pôjdete okolo a budete mať nepotrebnú starú nápisovú tabuľu, tak ju prineste. Tu si určite nájde svoje miesto.

Za Nižnou Hutkou som mostom ponad rieku Torysa prešiel na jej pravý breh,

V tieni stromov popri Toryse

Zlom koryta rieky Hornád

Poľná cesta ma zaviedla popod širokorozchodnú trať až k osade Sajkov, kde som si vybral najvychodenejšiu cestu a ocitol som sa na neoplotenom dvore.

Predpokladal som, že cesta tadiaľ nevedie. A mal som aj pravdu, našťastie na správny smer ma naviedla obyvateľka domu.

Dostal som sa až k Hornádu k jeho ľavému brehu. Pod stromami už nebolo tak horúco, tak som si povedal, že pôjdem popri Hornáde až… Až kam môžem dôjsť.

Po mojej ľavici bola Torysa po pravici Hornád. Ak nebude žiadny most, tak sa budem musieť vrátiť. Matematika nepustí.

Sútok Hornádu a Torysy

Dostal som sa na najvzdialenejšie miesto, kde som sa dostať mohol. Na breh, kde obidve rieky vytvorili sútok.

Pasúce sa kone na rančiNeďaleko sútoku bol prístrešok s ohniskom a spústou bordelu. Samotný prístrešok bol ničený. Kým alebo čím? Predpokladám, že lesná zver dosky zo strechy nepálila v ohni a nepriniesla ani tú hromadu plastových a sklenených fliaš a iného všakovakého odpadu.

Ďalej na juh som už bez preplávania rieky nemohol.

Popri Hornáde až do Košíc

Malý vodopád na rieke Hornád

Pravý breh rieky Hornád som už prešiel a teraz som šiel jeho ľavým brehom. Znova som podliezol širokorozchodnú trať a zbadal som kone.

Na ranči sa v ohrade pásli kone, ba aj jedno žriebä. Žriebä sa dožadovalo mlieka, čo si koniec koncov aj vydobylo. O niečo ďalej som minul cvičisko psov až som sa dostal do Krásnej nad Hornádom.

Tu som sa napojil na medzinárodnú cyklotrasu Eurovelo 11. Táto cyklotrasa vedie z Nordkapu v Nórsku do Athén v Grécku a má dĺžku 6000 km.

Domov som dorazil unavený z tepla a dehydrovaný.

Epilóg

Most pre peších a cyklistov v Krásnej nad Hornádom, súčasť cyklotrasy Eurovelo 11Vodu, ktorú som mal zo sebou som už dávno vypil. Teplota a malý prísun tekutín sa podpísali aj pod moju únavu na konci trasy. V miestnom nemenovanom podniku som sa zastavil a dal som si 0,5 l tmavej nealkoholickej tekutiny, ktorá sa predáva v obale s prevládajúcou červenou farbou. V obchode som si ešte kúpil a aj vypil 1,5 l minerálky vysokým podielom magnézia.

Na žiandej túre nepodceňujte hydratáciu organizmu!

Štatistika túry:

Prejdených: 57,25 km
Prevýšenie: 675 m
Klesanie: 675 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celej cyklotúry.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť