Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Poloniny, do Balnice
Poloniny, do Balnice

Poloniny, do Balnice Mal som namierené do nemocnice? Možno. Veď bolnica po rusky (больница) je naozaj nemocnica

Toto si chcem prečítať
Tramp okolo Zlatej Bane - Jele...
Tramp okolo Zlatej Bane - Jelení skok

Tramp okolo Zlatej Bane - Jelení skok
Tak ako každý rok, tak aj tento rok sme sa dali dokopy a chystali sme sa na tramp. Zhodli sme sa, že to bud [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Cyklotúra, do Maďarska cez kopce

Bol piatok a nastávajúci víkend sa zatiaľ javil ako celkom pekný. Chcel som zlanáriť Novisa na jedno pivko. Ako vždy, začal sa vyhovárať, že nemôže. Vraj ide do Maďarska. Nakoniec som si povedal, že ak nejde hora k Mohamedovi, tak pôjde Mohamed k hore. Tak som mu zahlásil, že ho prídem skontrolovať. Samozrejme na bicykli.

Plánovanie trasy

Pozrel som si trasu, ako by som sa k nemu najlepšie dostal. Najjednoduchšie by bolo ísť po rovinke, no to by som šiel tou istou cestou tam aj späť. Aj kilometrovo by to bola najkratšia cesta. Nakoniec som sa rozhodol, že urobím okruh, ktorý nebude ani po rovinke a nebude to ani najkratšia cesta.

Na ceste

V sobotu ráno som odniesol moju milovanú manželku do práce a po návrate som si pripravil oblečenie, nejakú tú poživeň a už o 07.15 h. som sedel na bicykli a pedáloval som. Na benzínke som dofúkal kolesá a po cyklistickom chodníku som si to nemieril na koniec sídliska Nad jazerom.

Štrkoviská na konci sídliska nad Jazerom  Z prístrešku s lavicami a stolom ostala už len strieška

Samotná cesta bola pre mňa nudná, preto som šľapal do pedálov koľko to dalo a ako veľmi sa mi chcelo. Nudná preto, lebo som ju už šiel niekoľkokrát.

Popri Hornáde

Prešiel som popod most cez cestu II. triedy č. 552 a tu to už začínalo byť trocha viac zaujímavé. Neupravený terén poľných ciest, po dažďoch vyjazdený, bol plný priehlbín a jám. Cyklotrasa viedla popri rieke Hornád. V niektorých bola aj voda, tak som sa na výber vhodnej cesty musel viac sústrediť.

Cyklotrasa viedla popri Hornáde  Pereje na Hornáde, no Tara ani Sjoa to nie je.

Neďaleko obce Kokšov–Bakša bol prístrešok, ktorý ešte dňa 21.05.2016 mal aj stôl a lavice. Teraz tam bol už len prístrešok a pozostatok jednej lavice. Komu zavadzal ten stôl s lavicami? Ľudia sú nevyspytateľní…

Ryby a rybári

Pri jazeráchboli rybári. Pamätám si časy, keď na ryby som chodieval s dreveným prútom, priviazaným o rám bicykla, silon, korok a háčik bol v jednom vrecku a konzerva plná dážďoviek v druhom vrecku. Kým som došiel na miesto, tak polovicu dážďoviek som vždy povytriasal.

Voda v Hornáde sa prepadáva o pár metrov  Pereje na Hornáde lesknúce sa v ranných lúčoch slnka

Teraz mali rybári karavany s anténou i satelitom, stany s predsieňami a spálňami, prístrešky, kadejaké elektronické vymoženosti na chytanie rýb. Doba sa mení. Voľakedy chodili ľudia na vozoch a dnes jazdia autami.

Slon na ceste

Krásne slnečné ráno, slnečné lúče sa zrkadlili na vlnách Hornádu. Na ceste bolo o niečo menej výmoľov, ale o to viac slonov. Doteraz som na ceste nevidel ani jedného slona. Neprekvapilo ma to. Veď, čo by tu slon robil?

Zrazu som za zákrutou zbadal slona. Len tak tam sedel, bez pohnutia. Ja som sa pozeral na neho a on mal pohľad upretý niekam pred seba. Zastavil som. To som musel odfotiť! Nevadilo mu, že ho fotím. Len tak sedel a nerobil nič.

Kľudne si sediaci slon, na cyklotrase popri Hornáde  Čanianské jazerá

Obišiel som ho, aby som ho náhodou nevyplašil a pokračoval som ďalej smerom k Nižnej Myšli.

Slnko, piesok a voda

Pri tom nadpise mi napadla kultúrna vložka:

  • Pýtajú sa Slováka, pred dovolenkovou sezónou, po čom túži.
  • Aby som mal dobrú vodu, kvalitný piesok a aby nepršalo. - odpovedá.
  • To je všetko? - pýtajú sa ho udivene.
  • No a ešte.. Aby sa mi nepokazila miešačka.

Pred sebou som už videl poľnú cestu, ktorá vedie cez most do Nižnej Myšle. Prejdem ešte jednu mláčku a som na nej. Tá mláčka nakoniec bola hlbšia ako som predpokladal. Zabrýzgal som si celé nohy i bicykel. Veď cyklistika je aj o tom. Vyšiel som na cestu a čakalo ma ešte pár kilometrov k ceste III. triedy č. 3416.

Ďalšia časť cesty popri Hornáde bola o niečo viac zarastená a viac piesčitá. Róza Guttenbergerová na vysokých trávach, ktoré lemovali úzke chodníčky ešte nestihla vyschnúť a statočne mi zmáčali nohy.

Aj pri Čanianských jazerách boli rybári so svojou výbavou. Prešiel som okolo nich a už som sa blížil k Ždani.

Cesta k pamätníku nad Skárošom

Na konci Ždane som odbočil smerom na Skároš a začali kopčeky. V Skároši som minul partiu cyklistov, ktorá oddychovala v tieni stromu pri ceste.

Pamätník II. svetovej vojny nad obcou Skároš  Už som prešiel aj maďarské kopce

Ja som si chcel urobiť odpočinok až pri pamätníku, skoro až na vrchole kopca. K pamätníku II. svetovej vojny som došiel udýchaný. Trocha som sa občerstvil, doplnil som si energiu jednou orieškovou tyčinkou a dostatočným množstvom vody.

V kopcoch a dedinách v Maďarsku

Kopce na slovenskej strane som zvládol a myslel som si, že odtiaľto to pôjdelen dole kopcom. Čiastočne som mal aj pravdu. Miestami som šiel aj dole kopcom. Zdalo sa mi však, že do kopca som šiel omnoho viac a omnoho dlhšie. A to si väčšina ľudí myslí, že Maďarsko je len rovinatá krajina. V priemere áno. Priemerné čísla vedia byť niekedy dosť zavádzajúce.

Vyšiel som pri odbočke neďaleko obce Hollóháza. Doľava by ma cesta zaviedla priamo do obce Hollóháza, ja som však mal namierené doprava.

Prešiel som mierny kopček a predo mnou sa objavilo krásne (môžeš to čítaj mäkko aj tvrdo) rovné, ale hlavne dlhé stúpanie. Na konci ma však čakal pekný zjazd do dediny Kéked - malebná dedinka s úzkymi cestami.

Čiastočná panoráma na Košickú kotlinu od Maďarska

Dedina skončila a pokračoval som otvorenou krajinou k dedine Abaújvár. Táto už bola o niečo väčšia a o niečo viac kopcovitá. Pekne upravené okolie domov, lavičky, miesta na oddych.

Na jedno také miesto som aj zašiel. Posedel som, zjedol ďalšiu orieškovú tyčinku a vypil vodu. Trochu vody som si ešte nechal, aj keď problém s nabratím vody by som nemal. V každej jednej dedine v Maďarsku, ktorou som prechádzal boli vývody verejného vodovodu. Také modré pumpy.

Prešiel som železničnú trať za dedinou Zsujta a už som sa blížil k mestu Göncz. Čakal ma ešte krátky, kľukatý kopec, ktorým som prešiel znova cez železničnú trať a už som mohol odbočiť na Gönczruszku. Tretíkrát som prešiel železničnú trať a miernym kopčekom dole som došiel až do dediny. Odtiaľ znova k železničnej trati, ale tentoraz som ju už neprechádzal.

U Novisa

Došiel som k hore! U Novisa boli práce v plnom prúde. Dvaja makači sa mu hrabali v studni. Z kuchyne sa šírila lákavá vôňa pripravovaného obeda. Zvítali sme sa. Novis vytiahol zo špajze chladné nealkoholické pivo a Lucia pripravila niečo malé na zakusnutie. Sadol som si a bol som blaženosťou bez seba.

Posedel som, porozprávali sme sa, popozeral som a pochválil Novisovu záhradu. Niektoré staršie ovocné stromky boli obsypané plodmi. V nasledujúcich rokoch bude mať Novis peknú úrodu ovocia.

Luciin fantastický obed

Už som pomýšľal na návrat, čakala ma ešte cesta do Košíc a viac menej som bol len v polke cesty. Novis ani Lucia o tom nechceli ani počuť, že mám ostať na obed. Dych berúca vôňa, ktorú som cítil pri príchode sa ešte viac zintenzívnila a predstavivosť útočila na moje chuťové poháriky. Nemuseli ma dvakrát prehovárať.

Lucia pripravila karfiolovú polievku a zemplínske halušky s pečenou krkovičkou (nebíčko v papuľke). Jedlo nemalo chybu, ale čas bol neúprosný.

Odchod

Parčík pred obcou HidasnémetiMusel som sa rozlúčiť a odšľapať si aj tú druhú polovičku cesty. Miernym kopčekom som sa vrátil späť k odbočke do mesta Göncz, no tentoraz som šľapal do a nie z kopca.

Zjazd dole cez zákruty, potom ma už len rovinka až do Košíc. Pred Hidasnémeti v parčíku som si odpočinul pred ďalšou cestou.

Dediny Hidasnémeti a Tornyosnémeti spája cyklistický chodník. Ja som si ho všimol až tesne pred vstupom do Tornyosnémeti. Nabudúce ho určite vyskúšam.

Na Slovensku

Prešiel som pri odstavených kamiónochna štátnu hranicu a bol som znova na Slovensku. Prechádzal som cez Seňu a hľadal som nejakú lavičku, kde by som si trocha sadol. Chcel som uľaviť svojmu zadku. Kvalita ciest od Gönczu nebola veľmi dobrá a už som cítil každú jednu nerovnosť.

Lavičky na Slovensku

Lavičku som našiel. Pod prístreškom na zastávke autobusov. Oproti dedinám za hranicou, to bol neskutočný rozdiel. Aby som zas Seni nekrivdil. Po tom ako som sa pohol, objavil som dve lavičky, ktoré boli odo mňa asi 10 metrov, len som ich nevidel.

Ďalší odpočinok som si urobil v Šebastovciach na betónovom múriku. Lavičky som nevidel nikde, dokonca ani na zastávke autobusov. Smutné.

V Košiciach

Do Košíc som došiel. Na Južnej triede som chcel ísť po cyklistickom chodníku, ale bol v takom dezolátnom stave, že môj zadok neskutočne trpel. Prešiel som na cestu a nový asfaltový povrch bol hladučký ako detská riťka.

Obišiel som stavenisko pod mostami VSS a už som bol na Terase. Domov som dorazil, síce unavený, ale v celkovo v dobrej pohode.

Štatistika túry:

Prejdených: 87.28 km
Prevýšenie: 927 m
Klesanie: 927 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celej cyklotúry.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť